Matej Cíbik, Liberáli a tí druhí, AKAmedia 2017
Príručka politickej ideológie pre laického čitateľa nie je žáner, ktorý by mal na Slovensku dlhú (alebo akúkoľvek) tradíciu, čo sa v oblasti liberalizmu v čase osobného voľna rozhodol napraviť Matej Cíbik. Dobre urobil, pretože kognitívne nedostatky na tomto poli už majú vážne politické konzekvencie.
Dobrým príkladom je ideový guru hnutia Sme rodina Milan Krajniak, ktorý zrejme dodnes nevie, čo je to liberálna demokracia, a preto volá po jej odstránení a nahradení akousi národnou. Nuž, ak si bakalár politických vied prečíta útlu Cíbikovu brožúrku, hneď na prvých stranách sa dozvie, čo ho mali naučiť na prvej prednáške Úvodu do politickej teórie.
Definujte mi pojmy
Teda, že liberálna demokracia nie je štát, kde vládnu liberáli, ale terminus technicus, široký koncept a elementárny predpoklad štátu s ochrannými mechanizmami proti zneužitiu moci väčšiny na obmedzenie slobôd menšín.
Ako píše Cíbik, ktokoľvek sa odmieta zmieriť s takým poriadkom a garanciami slobody pre všetkých, nepatrí do verejnej debaty, tým menej do parlamentu. Ťažko nesúhlasiť, preto o tom ani Cíbik nevedie debatu, radšej vysvetlí, čo sú ideové a hodnotové zdroje liberalizmu – teda predovšetkým úcta k hodnote jednotlivca, tolerancia (aj veľkej) majetkovej nerovnosti pri zachovaní garancie sociálnej pomoci znevýhodneným.
