Koncom deväťdesiatych rokov sa americké archeologičky Natalie Munroová a Leore Grosmanová vybrali na územie dnešného Izraela. Na severe krajiny ležalo vtedy ešte nie priveľmi známe nálezisko Hilazon Tachtit, ktoré nieslo stopy pradávneho osídlenia.
Natalie a Leore sa rozhodli kopať – a na mieste strávili niekoľko sezón. Čo pôvodne vyzeralo ako malý tábor s nejakými náhodnými zvyškami, sa pri odkrývaní starších a starších vrstiev ukázalo ako jedno z najdôležitejších archeologických nálezísk z obdobia pred 12-tisíc rokmi. Alebo, presnejšie, antropologických nálezísk.
Postupne sa totiž ukázalo, že toto nebolo miesto, kde ľudia kedysi žili. Hilazon Tachtit bolo miestom, kde sa ľudia stretávali, kde vykonávali svoje rituály. A kde sa odohrávali – aspoň na tie časy – obrovské hostiny. Kary.
Nálezy postupne vyskladali príbeh, ktorý mal niekoľko fáz. Príbeh o dávnych rituáloch, ktoré boli nielen kľúčom k pochopeniu našich predkov. Ale aj rituálov, ktoré stvorili moderného človeka.
Hody a poľnohospodárstvo
Pred pár dňami sme sedeli pri štedrovečernej večeri. Jedli tradičné jedlá ako bobáľky, majonézový šalát a kapra, sledovali rozprávky a odovzdávali si darčeky. Spolu s našimi rodinami sme sa hostili a vykonávali to, čo zvyčajne každý rok. Tradičné obrady a rituály, nech už sme verili či neverili v ich akékoľvek pozadie.
Výskumníci predpokladajú, že podobné rituály existujú prinajmenšom od čias vzniku moderného človeka pred sto- či dvestotisíc rokmi.