Už najmenej desať rokov platí, že ak chceme opísať rok v slovenskej politike, v zásade stačí zamyslieť sa nad rokom Roberta Fica. Niežeby sme sa predsedovi vlády chceli posmievať, ale treba povedať, že ten uplynulý nebol najlepší. Síce sa mu podarilo odraziť útoky Andreja Danka, to však nevyžadovalo priveľké politické ani intelektuálne úsilie, stačilo počkať, kým rozbehnutý konkurent narazí do zavretých dverí a rozbije si čelo.
Inak to bola bieda. Premiérovi sa za celý rok nepodarilo presadiť sa s vlastnou agendou. Skúšal to s európskym jadrom (nenamietame), ale ak sa aj mal udiať citeľný posun v integrácii, čudný výsledok nemeckých volieb ho prinajmenšom nateraz zastavil. Nezamestnanosť už nie je téma, sociálne balíčkovanie sa vyčerpalo, núkal sa azda boj proti srbským či ukrajinským zamestnancom, lenže Fico napriek populistickej fasáde vie, že ekonomika ich potrebuje, takže tadiaľ cesta neviedla.
