Bol to rok, keď voliči odmietli Marianovi Kotlebovi predĺžiť pôsobenie v banskobystrickej župe a nepustili fašistov pod vlajkou ĽSNS ani do krajských parlamentov. Aj keď politici ochotnejšie pustili extrémne prejavy do verejného diskurzu a tak ho ďalej radikalizovali.
Smer v župných voľbách krvácal, ale volič márne čakal na stranícku sebareflexiu. Marek Maďarič sa o niečo, čo sa na to podobalo, pokúsil.
Odchádza z vedenia strany. Robert Kaliňák však ostáva, a to napriek tomu, že kauza Bašternák by v každej krajine so slušnou politickou kultúrou ukončila jeho kariéru.
Robert Fico agresívnejšie útočil na kritické noviny a prezidenta. Koncom roka už nemal dôvod útočiť na Andreja Danka. Ten si aj sám zničil zvyšky svojej politickej dôstojnosti.
Bol to rok, keď krajina povedala, že unášanie občanov a následná ochrana zločincov amnestiami nie je tradíciou Slovenska, a zrušila zdanlivo nepriestrelné amnestie Vladimíra Mečiara.
To, či si spravodlivý trest únoscov a vrahov nájde, sa v tomto roku a možno ani v tom budúcom nedozvieme.
