Autorka je publicistka a sociálna pracovníčka, pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v oblasti medzinárodných vzťahov.
Dožiť sa šťastia svojich detí, azda i príchodu vnúčat a udržať si dôstojnú prácu – je to priveľa, čo chceme od života aj my päťdesiatnici dnes v dobe digitálnej? Uplatniť sa na súčasnom trhu práce a kráčať s dobou však nie je jednoduché. Ani pre tých z nás, ktorým sa desaťročia darilo.
Na sklonku šesťdesiatky po desaťročiach kariérneho pôsobenia, viacerých „vzostupoch“ i občasných pádoch sa teraz v kancelárii zvyknem obzrieť za svoj pracovný stôl, kde mám na stene zopár diplomov, certifikátov, či medzinárodných ocenení.
No každým dňom mám čoraz viac ten pocit, že v dobe orientovanej na výkonnosť a výsledky, v dobe digitálnej, sa pozornosť spoločnosti a záujem zamestnávateľov obracia práve na mladých a výkonných.
63 dní od dôchodku
Technologický pokrok, automatizácia a robotizácia sa stali hnacím motorom sveta. Digitálne zručnosti, dôraz na výkonovú orientáciu a preferovanie kultu mladosti ovládli spoločnosť a svet práce natoľko, že prevracajú naruby organizačnú či podnikovú kultúru, no aj bežnú komunikáciu, vzťahy na pracoviskách, či hoci aj elementárnu slušnosť.
Paradoxne však od januára 2018 majú seniori zostať na pracoviskách o ďalších 63 dní dlhšie (do veku 62 rokov a 139 dní). Prečo by zamestnávatelia v dnešnej dobe závratných zmien a preferovaného „kindermanažmentu“ mali mať záujem udržať starších zamestnancov čo najdlhšie – ideálne až do dôchodkového veku?
Pre ponechanie si pracovníka - seniora s pomalšími IT zručnosťami, nie vždy dostatočnými jazykovými znalosťami a akoby už zastaralými pracovnými návykmi, v podstate „nahráva“ na smeč skôr už len spomínaná zmena konceptu dôchodkového zabezpečenia, ktorou reagujeme na celoeurópske trendy.
Argumenty ako dlhoročné pracovné skúsenosti, publikačná a vedecká činnosť či životný nadhľad v dnešnom svete práce na Slovensku veľmi nebodujú.
Do starého železa
Myšlienka udržať starších na trhu práce pritom neznamená len zachovanie či zvýšenie miery ekonomickej aktivity obyvateľov vo veku 50 až 64 rokov, ktorá môže pozitívne ovplyvniť celkovú mieru zamestnanosti. Technologický pokrok a inovácie sú tiež prepojené s otázkami pracovného práva, pracovných podmienok a ochrany zdravia starších ľudí, či s fungovaním a udržateľnosťou systémov sociálneho zabezpečenia.
Pre mnohých starších ľudí možnosť pracovať, kým zdravie slúži, znamená zároveň aj uchovať si pocit, že ešte nepatria do starého železa. A tiež šancu neukrátiť sa o 12 percent čerpaním predčasného dôchodku.
V poslednom desaťročí nie je ľahké dobiehať mladších či najmladších kolegov, dospievajúcich v dobe digitálnej. Termíny pracovných úloh sa čoraz viac kumulujú, prekrývajú a skracujú. Tlak na okamžitý, excelentný a bezchybný výkon spolu s „novými výzvami“ narastá.
