Podanie vlády SR o výklad ústavy ohľadom ústavnosti alebo protiústavnosti nadchádzajúceho referenda nemá žiadny odkladný účinok na jeho organizáciu a prípravu. Verejne to zdôraznil predseda Ústavného súdu M. Čič. A keďže ústavní sudcovia sa vôbec na verejnosti vyjadrujú veľmi opatrne - a ak existuje podanie na Ústavnom súde, k veci sa nevyjadrujú až do rozhodnutia nijako - sú slová M. Čiča prakticky "odsúdením" postupu vlády, ktorá uznesením uložila ministrovi vnútra, aby do obcí nedoručil hlasovacie lístky so štvrtou referendovou otázkou. A ak podpredsedníčka vlády K. Tóthová bola nútená včera oznámiť - "plne vieme, že podanie nemá odkladný účinok," má jej priznanie svoje čaro.
O tom, že slovenská vláda je v súvislosti s referendom veľmi nervózna, svedčí aj text jej podania na Ústavný súd. Navrhuje v ňom, aby súd vyniesol rozhodnutie - referendom nemožno meniť Ústavu SR. Inak povedané - referendum o zmene ústavy sa nemôže konať. Lenže to súd dosť dobre urobiť nemôže. I keď je Ústavným súdom, neprislúcha mu text ústavy meniť alebo dopĺňať. A ústava v čl. 93 ods. 3 zreteľne hovorí o tom, kedy sa referendum konať nemôže. Teda čo referendom nemožno meniť. Ak vôbec súd prijme podanie vlády na ďalšie konanie, ak vôbec vysloví názor, že výsledok platného referenda má silu zákona, tak to povie úplne inak, ako to navrhla vláda. Okrem toho, Ústavný súd nemôže povedať, že referendum o štvrtej otázke sa nebude konať, ako to vláda tajne očakáva. Ak platí, že štátne orgány môžu konať iba v zmysle zákonov, ani Ústavný súd nemá právomoc referendum vyhlásené prezidentom zrušiť alebo nejakým spôsobom obmedziť. Je vôbec otázne, či vyhlásené referendum môže zrušiť prezident, keďže v ústave o tom niet ani zmienky. Ústavný súd však môže povedať, či výsledok platného referenda sa stáva alebo nestáva súčasťou platného právneho poriadku SR.