Autorka je analytička v Euractiv.sk
Nie som fanúšikom kráľovskej disciplíny bilancovania. Bilancovať EÚ je ešte čudnejší šport. Hodnotenie minulých udalostí a trendov je však vždy do veľkej miery akt voľby. Na výber je z mnohých perspektív aj referenčných rámcov.
Za všetky aspoň dva uhly pohľadu. Nazvime ten prvý „pohľad láskavý“. Vyznačuje sa nízkymi nárokmi a referenčným rámcom nech nám je rok 2016.
V tejto verzii nemá Únia za sebou zlých dvanásť mesiacov. Napríklad sa uplynulý rok žiadna členská krajina v referende nerozhodla, že EÚ je byrokratický žalár národov brániaci v obnove impéria. Naopak. Na európskej strane sa v prvom polčase brexit manažuje dôstojne a pri takmer bezprecedentnej miere súzvuku zostávajúcej dvadsaťsedmičky.
Jednota prináša výsledky, v tomto prípade mocenskú páku, peniaze (britské odchodné) aj práva (EÚ občanov v Británii).
Rok nepatril blondínom
V druhom slede bol rok 2017 rokom, o ktorom krajná pravica verila, že bude patriť jej. Kandidátov bolo v zakladajúcich krajinách Únie dosť, od holandského veľkého blondína Wildersa, po francúzsku blondínu Le Penovú aj menej árijskú Frauke Petryovú v Nemecku. Ak súhlasíme, že výsledok je to, čo sa ráta, neuspeli.
Holandsko a najmä Nemecko zostávajú aj po minuloročných voľbách v proeurópskom mainstreame. Francúzsko má za prezidenta dobrodruha, ktorý sa nie neoprávnene pýta, prečo by malo byť podozrivé hlásiť sa k Európe a nepodliehať všeobecne porazeneckej nálade.
Veď ani čísla na to celkom nenabádajú. Nielen tie v poslednom eurobarometri, čo naznačujú opatrne rastúce optimistické naladenie európskych občanov. Napokon, to čo má podľa poučiek rásť, rastie, pozri HDP, a to čo má klesať, klesá: deficity, zadlženosť, nezamestnanosť a, samozrejme, najmä príchody migrantov.
Funguje nám nová európska pohraničná a pobrežná stráž a napriek tomu, čo rád opakuje minister Kaliňák, sa cez tzv. povinné kvóty, prerozdelilo viac než 90 percent tých žiadateľov o azyl, ktorí sa prerozdeliť mali a mohli.
Spiace krásavice Lisabonu
Z veľkých prejavov minulého roka (Juncker v europarlamente, Macron v Sorbonne) sa zdá, že každú chvíľu by sa krajiny mohli dohodnúť na zlepšenej správe eurozóny.
