Popri istotách – rozhodnutie Kisku, komunálne voľby, ústavní sudcovia – slovenskú politiku neminú ani veľké neznáme, ktoré zalomcujú politickou realitou, akurát netušíme ako. A azda aj stĺpčekmi Focusu a Polisu, hoci očakávať revolúciu tu neradno.
Aj keď veríme Ficovi, že nemá záujem o prezidentsko-kandidátsku reprízu, znamená to iba toľko, že do volieb nominuje Smer niekoho iného. Bizarný scenár, aký vidíme práve teraz v Česku, keď relevantné strany nestavajú vlastných kandidátov, je na SR neprenosný.
Ešte i vtedy, ak autonomisticky sa tváriaci a konajúci Maďarič vstúpi do súťaže ako „nezávislý“, čomu by musel predchádzať ozaj poctivý – čiže nie hraný – konflikt o reformu Smeru. A omnoho presvedčivejší než vrece balastu, s ktorým skladal podpredsedu. Nezávisle od kandidujúcej osoby - Lajčák?, Šefčovič?, čierny kôň? – kobercový nálet na palác si nevyberie pauzu v roku 2018.
Historické znemožnenie hlavy štátu, ktorá sa teší najvyššej obľube ľudu, je nutnou podmienkou takého výsledku, ktorý sa nebude pociťovať ako debakel Smeru. Šírenie ilúzie, že v Smere existuje „reformné krídlo“ (Pellegrini, Kažimír, Žiga) aj so zlepšeným marketingom zrejme postačia najsilnejšej vládnej strane, aby rok 2018 ešte nebol svedkom jej pádu pod dvadsať percent.
“V opozícii sa zdá otázkou roka, či napätie medzi lídrami neprerastie do blokácie spolupráce v komunálnych voľbách.
„
Potešenie neminie milovníkov káuz a škandálov, ktorých bude skôr viac ako menej než vlani. Dosah na stabilitu koalície bude malý, keďže Danko si vystrieľal náboje, pričom Fico na vlastnej koži zistil, že páli slepými.
Ani menej, ani viac, ale rovnako ako vlani – čiže nula – sa bude stíhať politická korupcia. Presvedčenie, že garancie beztrestnosti mocných sa prenášajú do nového roka, vyvolá ďalšie – asi tri – protikorupčné pochody, ktoré môžu byť masovejšie než bývalé, avšak politickou realitou pohnú iba dočasne.
Ambíciu hýbať trvalejšie môžu mať akurát obchody ministerstva obrany. Tu sa Danko s Ficom musia akosi dohodnúť, aby obišli najvýbušnejší bod vzťahu.
V opozícii sa zdá otázkou roka, či napätie medzi lídrami neprerastie do blokácie spolupráce v komunálnych voľbách. Menej podstatné už budú iné prejavy, trebárs Matovičovej tieňovej vlády, o ktorej už zima napovie, či v OĽaNO neprecenili svoje možnosti. Bizarnosť (ďalšia), že „vláda“ je bez premiéra - post neobsadený - je správou o Matovičovi aj s „tichým“ avízom Sulíkovi, že OĽaNO mu núka túto pozíciu.
Neznámou s veľkým N, ktorá zásadne ovplyvní obraz opozície, stále zostáva, ako vstúpia do reality dve strany v štádiu zrodu.
