Keď politický komentátor počuje chválospevy na to, že ministrom sa stáva „nestranícky odborník“, mimovoľne siaha po revolveri. Inak to nebolo ani v septembri 2017, keď SNS na miesto ministerky školstva dosadila rešpektovanú akademičku Martinu Lubyovú.
Iste, v porovnaní s Petrom Plavčanom pôsobila ako intelektuálny a rečnícky valec, to je však v politike dramaticky málo, najmä ak v nej chcete niečo urobiť.

Myslí sa niečo iné, ako si želá vedenie SNS. Zrušenie, pardon reorganizácia Inštitútu vzdelávacej politiky je preto logickým dôsledkom politicky slabej ministerky. SNS sa predsa nepreslávila tým, že by počúvala nejaké argumenty a tak jej partia analytikov mohla jedine prekážať.