Autor je politológ
Voľba hlavy štátu mala vždy medzi Čechmi mimoriadnu, historicky podmienenú úlohu.
Pôvodná cisársko-kráľovská autorita Františka Jozefa I. sa pretavila do uctievaného prezidenta osloboditeľa čiže Tomáša Garrigue Masaryka, ktorý sa stal „republikánskym monarchom". De facto doživotným prezidentom štátu, o ktorý sa svojou aktivitou zaslúžil.
Takže nie div, že aj komunistické Československo - napriek všetkým politickým premetom - unikátne zachovalo funkciu prezidenta. Aj keď „sa patrilo“ spájať ju s predsedaním KSČ.
Muž z ľudu na Hrade
Česká republika ako nástupnícky štát ponovembrovej ČSFR nasala veľa z ducha verejného a politického života predchádzajúceho (protiústavne rozdeleného) celku. Čo ešte viac posilnili následné právne zmeny.
Výber prvého občana bol rýdzo populisticky zmenený z nepriamej voľby na priamu, všeľudovú, pretože stranícki predáci usúdili, že čo si v tomto prípade ľud želá, má aj mať.
“Hlava štátu päť rokov obchádza krajinu, aby si najmä ľudia na vidieku vytvárali ilúziu, že aspoň niekomu z „tých hore" na nich záleží.
„
Veľká časť oných „dolných desiatich miliónov" si totiž zachováva ilúziu dobrého, ľudového otca na Pražskom hrade. Muža z ľudu v sídle českých kráľov. Takže keď minulé zápolenie ovládol Miloš Zeman, nešlo o veľké prekvapenie.
