Odpor politikov k tvrdým faktom a číslam má u nás napriek krátkej štátnosti bohatú a farbistú tradíciu. Nečudo, politci predsa majú rozhodovanie podľa vlastných pocitov v krvi. Keby mala jestvovať skulptúra uctievajúca žáner anekdotickej analýzy, mala by tvar kelne a do podstavca by boli ako motto vytepané slová predsedu ZRS Jána Ľuptáka: Z vašich grafov sa ľudia nenajedia!
Čo robil zrušený Inštitút vzdelávacej politiky na ministerstve školstva Čítajte O hospodárskych a investičných otázkach sa u nás roky debatuje presne na takejto úrovni („Najdrahšia diaľnica je tá, ktorá sa nepostaví.“ Robert Fico, makroekonóm), preto sa netreba čudovať, že politická trieda je zdesená, keď sa jej do práce pletú akési fakty. V tomto kontexte je odpratanie analytikov Inštitútu vzdelávacej politiky pod odbor celoživotného vzdelávania úplne logické.
