Téma kvót sa u nás pomaly zmenšuje na horizonte. Vyčerpala sa marcovými voľbami, teraz to už len doklepať tak, aby aj Brusel bol sýty aj Visegrád celý. Lebo našich susedov neprestáva téma prerozdeľovania utečencov fascinovať.
Kvóty sa stali identifikačnou značkou Visegrádu, metaforou pre našu odlišnosť. Politici dobre vedia, že uspejú, ak budú mlátiť žito z predstavy, že „kebabom sa to len začína“ (Danko). A končí horiacimi predmestiami.
Spojenectvo proti Bruselu? Maďari a Poliaci sa politicky potrebujú Čítajte Problém v tejto debate, ktorá je oprávnená, no prudko zdramatizovaná, je ale inde. Že utečenci sú tu neprávom braní ako rukojemníci.
Jasné, rozprávajme sa o budúcej podobe našich spoločností a mieste cudzincov v nich. Ale samotné kvóty týkajúce sa presídľovania adeptov na ochranu majú málo spoločného s tým, či u nás budú horiace predmestia, mešity či iní čerti maľovaní na stenu.
Žalobou Slovensko a Maďarsko len dali najavo, že občanom nedokážu (nechcú) vysvetliť, že o utečencov sme sa starali aj doteraz a budeme sa aj naďalej v nejakej podobe, pretože sme sa k tomu zaviazali.
