Autor je politológ, venuje sa dejinám politického myslenia na Slovensku.
Blížiace sa sté výročie vzniku Československa nepochybne poskytuje príležitosť na zamyslenie sa nad významom tejto udalosti.
Myšlienkový odkaz republiky je totiž aktuálny i dnes. Ako príklad uveďme nedávnu návštevu Karla Schwarzenberga na Slovensku pri príležitosti osláv jeho životného jubilea.
V Modre, kde sa konala oslava jeho narodenín, mu jeho osobní priatelia zo Slovenska darovali malý pozemok, čím sa aspoň v symbolickej rovine zo Schwarzenbegra stalo „slovenské knieža“. Ladislav Snopko pri tejto príležitosti vyjadril smútok, že sa Slováci v minulosti zriekli vysokej šľachty a že nám bola (a je) ukradnutá.
Je dejinnou iróniou, ak takéto výroky zaznievajú v čase, keď sa naša spoločnosť pripravuje na oslavy stého výročia vzniku republiky.
Keď sa totiž v roku 1918 definitívne rozhodlo o zániku rakúsko-uhorskej monarchie, bolo republikánske zriadenie Československa jeho uholným kameňom. Na jeho území boli zákonom zrušené šľachtické výsady a tituly. Obdobie spred roku 1918 bolo vnímané ako doba vlády „cizácke šlechty“ či sociálnej a politickej nerovnosti.
Zvlášť na Slovensku sa k tejto charakteristike pridával aj silný národnostný útlak.
