Autor je teológ
Správa evanjelistu Matúša o hviezde Mesiášovej už mnoho storočí vždy znovu a znovu zamestnáva ľudskú fantáziu. Laici i odborníci vyslovili o tom svoje dohady, ktoré uložili vo svetovej literatúre do veľkého množstva kníh. Za „betlehemskú hviezdu“ považovali mnohé z dejov na oblohe, ako aj mnoho takého, čo jestvovalo len v ľudskej fantázii.
Z biblického textu jasne vyplýva, že muselo ísť o celkom mimoriadny jav na oblohe. Tieto javy na oblohe patria astronómom a od nich môžeme čakať vysvetlenie, ktoré by zodpovedalo moderným vedeckým poznatkom.
Ak máme na mysli náhle jasné vzplanutie na oblohe a odhliadneme od meteorov, prichádzajú do úvahy len dve možnosti: kométa alebo nová hviezda, odborne nazývaná „nova“. Takéto domnienky bolo počuť už skôr. Píše o tom aj cirkevný spisovateľ Origenes, ktorý žil v Alexandrii okolo roku 200 po Kristovi.
Jasné kométy s dlhým chvostom, siahajúcim často až do polovice oblohy, vždy hlboko pôsobili na ľudské mysle. Považovali ich za predzvesť zvláštnych udalostí. Nečudo, že to najnádhernejšie divadlo na oblohe spájali s predstavou hviezdy mudrcov od východu.
Aj umelci sa chopili tohto krásneho motívu, a tak na mnohých ľudových výtvoroch jasličiek a na obrazoch Ježišovho narodenia sa vznášala nad betlehemskou maštaľou jasná žiarivá kométa.
Vykopávky a písomné nálezy priniesli prekvapujúco presný materiál o astronomických udalostiach v minulých tisícročiach. Tak nám predložili záznamy a pozorovania Grékov, Rimanov, Babylončanov, Egypťanov a Číňanov. Krátko po zavraždení Caesara roku 44 pred Kristom zjavila sa na oblohe žiarivá kométa. V roku 17. pred Kristom sa znovu vynorila jasná hviezda, vlasatica, ktorú bolo možné pozorovať v krajinách Stredomoria po celú noc. Najbližšia jasne žiariaca kométa sa hlási až roku 66 po Kristovi, krátko pred Nerónovou samovraždou.
To isté sa stáva aj pri „nových hviezdach“. Tieto „novae“ sú také hviezdne zjavy vo vesmíre, ktoré zrazu vybuchnú do obrovských rozmerov, ako pri atómovej explózii. Ich svetlo, prežarujúce jas všetkých ostatných hviezd, je také nápadné a neobyčajné, že sa o tom vždy robili záznamy.
Sme dedičmi kľaňačky v maštali Čítajte Keplerovo pozorovanie v Prahe
Krátko pred Vianocami 17. decembra 1603 sedí cisárov matematik a dvorný astronóm Johannes Kepler v nočnej chvíli vysoko nad Vltavou na pražských Hradčanoch a svojím skromným ďalekohľadom pozoruje priblíženie sa dvoch planét.
Polohu dvoch nebeských telies na tom istom stupni dĺžky nazývajú učenci konjunkciou. Občas sa obe planéty priblížia k sebe tak, že vyzerajú ako jedna väčšia a žiarivejšia hviezda. Tej noci sa stretli v súhvezdí Rýb Saturn a Jupiter.
Pri opätovnom prepočítaní vlastných záznamov zrazu Keplerovi zíde na um správa rabína-spisovateľa Abarbanela, ktorá obsahuje zmienku o neobyčajnom vplyve, aký zvykli pripisovať židovskí astrológovia tejto konštelácii. Podľa toho sa aj Mesiáš mal zjaviť pri konjunkcii Saturna a Jupitera v súhvezdí Rýb.
Došlo aj v čase Ježišovho narodenia k takej istej konjunkcii, akú pozoroval Kepler na Vianoce 1603?
Kepler počítal stále znovu. Bol vedcom i prírodovedcom, astronómom a astrológom, prívržencom tej náuky, ktorú už Justiniánov kódex vyhlásil za rovnú travičstvu. Dospel k výsledku, že v čase Ježišovho narodenia došlo trikrát za rok ku konjunkcii.
Dve planéty pri konjunkcii môžu vyvolať dojem jednej veľkej žiarivej hviezdy. Spomenutá trojitá konjunkcia Jupitera a Saturna bola dobre viditeľná v Stredomorí a mohla byť hviezdou, ktorá viedla mudrcov do Betlehema.
Astronomické výpočty udávali rok 7 pred Kristom. Podľa astrologických tabuliek to musel byť rok 6 pred Kristom. Kepler sa rozhodol pre tento rok a tým presunul Máriino počatie na rok 7 pred Kristom.
Vedci Keplerovu hypotézu dlho zamietali, až sa na ňu nakoniec zabudlo. Až v 19. storočí si na ňu astronómovia znovu spomenuli. Ale ešte vždy chýbala možnosť prísť s jasným vedeckým dôkazom. Priniesla to až veda 20. storočia.
Nález hviezdnych tabuliek v Sippare
V roku 1925 rozlúštil nemecký učenec P. Schnabel znaky novobabylonského klinového písma a tým klinopisné záznamy slávneho antického vedeckého ústavu, babylonskej astrologickej školy v Sippare.
