
V roku 2017 som oslávila 25. narodeniny, takže mám zopár mesiacov náskok pred Slovenskou republikou a denníkom SME a môžem sa s nimi o tej dvadsaťpäťke porozprávať.
Drahá Slovenská republika, všetci od teba čakajú, že by si už mala byť dospelá. Ale ja ti rozumiem, že ani v dvadsiatich piatich rokoch ešte celkom nevieš, ako sa popasovať s niektorými vecami.
Plán na život sa nedostáva na žiadne narodeniny, môžeme len pozorovať, ako to zvládajú ostatní, a poučiť sa z ich, ale hlavne zo svojich chýb. Nikdy nedovoľ, aby ťa ovládli zvrátené ideológie a ostaň sama sebou, takou, akou ťa robí tvoja ústava.
Na rozdiel od teba som mala pokojné detstvo i dospievanie a vôbec ti nezávidím peripetie, ktorými si si musela prejsť.

To by poznačilo každého, nieto ešte malý štát, ktorý nevedel čo so sebou. Ani na vzťahy si veľmi nemala šťastie, mnohí z tých chlapíkov v oblekoch sa k tebe vôbec nesprávali pekne. No treba veriť, že sa to zmení k lepšiemu, veď pozri, konečne si našla dobrého prvého muža.
Milý denník SME, aj keď máme obaja 25 rokov, vždy som ťa brala ako toho staršieho a múdrejšieho. Už v školských časoch si mi robil každodennú spoločnosť - a to som ešte netušila, že skončíme spolu.
Máš niekedy pocit, že si starý? Ani mne sa už nechce chodiť v piatok večer von a bolieva ma chrbát. Tomu však netreba uveriť, ale ponaťahovať sa a rozhliadnuť sa po možnostiach, lebo v dvadsaťpäťke ich je veľa. A hlavne sa nebáť zmien, ktoré musia nevyhnutne prísť, lebo aj diskety boli kedysi dobrý nápad a dnes už skrátka nestačia.
Prajem vám obom k narodeninám, aby ste boli s pribúdajúcimi rokmi čoraz múdrejší, úspešnejší a užitočnejší pre ľudí.