Je ťažké povedať, ktorá anekdota z novej knihy o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi je najznepokojujúcejšia. A v životopisnej knihe novinára Michaela Wolffa nazvanej Oheň a hnev sú doslova stovky kandidátov. Od Trumpovho ignorovania – a nezáujmu – základných zodpovedností spojených s touto funkciou, až po jeho bizarnú, no nespochybniteľnú povahovú nevhodnosť na túto funkciu.
Sú tu osobnostné vrtochy ako tvrdohlavé trvanie na tom, že si bude sám prezliekať posteľnú bielizeň a neustály strach z toho, že ho otrávia. Diskvalifikujú ho aj osobitosti životného štýlu ako pravidelné stiahnutie sa o pol siedmej večer, aby si zjedol cheeseburgery a pozeral tri televízory.
Obavy zo senility ako jeho zvyk stále rozprávať historky a anekdoty, dokonca aj na stretnutiach kratších ako pol hodiny. Intelektuálne nevýhody ako fakt, že nič nečíta, ani len denné prehľady, ktoré dostáva ako prezident. Profesionálne prešľapy ako jeho sklon odchádzať z brífingov alebo stretnutí s ostatnými svetovými vodcami, keď má pocit, že sa nudí.
A potom bilión ľudských slabín, ktoré robia Trumpa takmer pochopiteľným a blízkym, ako šok, úžas a nechuť z výhry v prezidentských voľbách pred vyše rokom – keďže kandidatúru považoval len za príležitosť "vybudovať svoju značku" tým, že galantne prehrá kampaň, a nie za pokus skutočne viesť krajinu.
Krikľavé excentrickosti
Medzi všetkými zlými stravovacími návykmi a excentrickosťami, ktoré tvoria prezidenta Trumpa, sa však nájde niekoľko nechutných pokladov, pred ktorými – ako pred jeho neuveriteľným účesom – už nemožno zatvoriť oči, len čo ich človek raz uvidel.
