Autor je štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
„Obchody mýlia ľudí fiktívnymi zľavami, štát nezasiahne,“ prečítal som si v SME ponosu na chýbajúcu štátnu reguláciu. „Zúfalé prosby slovenských opatrovateliek – žiadajú Fica o stretnutie,“ písali médiá v októbri, keď skupina slovenských opatrovateľov a opatrovateliek pracujúcich najmä v Rakúsku založila občianske združenie Ideme natrvalo domov.
„NBS obmedzí prístup k hypotékam, aj spotrebným úverom,“ hlásali titulky v auguste a septembri, keď centrálna banka avizovala ďalšie sprísnenie pravidiel pre banky pri poskytovaní úverov obyvateľom. A odborníci to hlasno vítali, pretože zadlžovanie slovenských domácností rastie raketovým tempom a čoraz viac rodín sa dostáva do rizika vážnych finančných problémov, ak sa rast ekonomiky spomalí, či až prepadne.
Liberáli za reguláciu
Dokonca na jar pravicoví poslanci Jozef Mihál a Miroslav Beblavý navrhli, aby firmy museli v pracovných inzerátoch zverejniť ponúkanú mzdu, ktorú pri podpise pracovnej zmluvy nebudú môcť podliezť. Hoci text návrhu dával firmám možnosť z povinnosti vykľučkovať a jeho zaradenie do zákona o nelegálnej práci bolo legislatívne nešťastné, niet pochýb, že títo liberálni politici vedome a premyslene navrhli štátnu reguláciu, akú si slovenské zákonodarstvo nepamätá.
