
Nebola to nuda ani tragédia. Skôr naopak. Práve tento pocit utkvel v pamäti, keď sme posledné dva mesiace dávali dohromady seriál SME 25 rokov Slovenska.
Rýchly rozvod s Čechmi, Mečiarov kult aj krutosť jeho vládnutia, snaha o dobehnutie Únie a zrodenie stredoeurópskeho tigra, Dzurindove a Miklošove reformy, ktoré vlastne neboli úplne ich, Schengen a neskôr aj euro, stále nezmazateľná korupcia, Ficovo jednofarebné vládnutie, cez ktoré sa nezmenil na nikoho ako Orbán, ale aj také potrebné a chýbajúce vízie.
Slovenská spoločnosť dnes funguje. Popritom čo vidíme, ako sa v Maďarsku alebo v Poľsku stráca demokracia a porevolučné slobody, tak sa nám podarilo so všetkými tými chybami, so všetkými korupčnými kauzami, vďaka aj napriek politikom a ich vyhláseniam, ísť 25 rokov úspešným smerom.

Obyvatelia Slovenska dnes nie sú najbohatší v Európe a ich platy stále nedosahujú tie západné. Životná úroveň stúpa a Slovensko už nie je len nejaká krajina vo východnej Európe.
Navyše rok 2017, podobne ako tie, keď skončil Mečiar či keď sme vstúpili do Únie, ukázal, že sú dôležité aj ďalšie veci. Študenti chápu, že ak chcú v tejto krajine žiť, majú právo hovoriť do diania v nej, a väčšina voličov hlasovala proti fašizmu v Banskej Bystrici.
Nemusí byť vždy všetko ideálne a niekedy prídu aj horšie roky či obdobia. Ale Slovensko a jeho obyvatelia napriek drobným zaváhaniam nikdy neprišli o šancu stále napredovať.