Grambľavý postup, ktorý zvolil Jaroslav Rezník pri prerábaní RTVS na svoj obraz, je až zarážajúci.
V RTVS nekončia len Reportéri. SNS plánuje debatu o štátnej televízii Čítajte Radový pozorovateľ by povedal, že dvadsať rokov v slovenských verejnoprávnych médiách za vlády troch premiérov svedčí ak už nie o charaktere, tak aspoň o taktickej a remeselnej vyspelosti.
Autor priznáva, že televízna obrazovka ani rozhlasový prijímač nie sú jeho najlepší kamaráti, preto nevie posúdiť kvality Reportérov ani Dejín.SK. Alibisticky povie, že Rezník má možno aj vecne pravdu, ale jediná investigatívna relácia v éteri sa už vo vlastnom záujme takýmto spôsobom spakruky neruší.
Napokon, chýry o nespokojnosti redaktorov a hustnúcej atmosfére zakladajú podozrenie, že Rezníkovi zrušenie Reportérov prinesie viac problémov ako novoročnej pohody. Prečo to teda skúsený mediálny borec robí?
V danej situácii sú možné v zásade dve rámcové odpovede. Buď si robí bohorovne čo chce, lebo môže. Neznie to dobre, ale druhá možnosť je výrazne horšia.
V takom prípade totiž koná tak, ako mu povedali – lebo musí.
