Keď parlament zrušil Mečiarove amnestie, ktorými autokratický premiér prikryl únoscov prezidentovho syna, bolo jasné, že tým aktom sa jeden z najabsurdnejších príbehov novodobého Slovenska nekončí. A že nie je zaručené, že zločin nakoniec spravodlivý trest zapečatí.
Jeden z únoscov, bývalý príslušník SIS Ľuboš Kosík, sedí vo väzení v Mali. A aj keď africké väzenie svojich väzňov nerozmaznáva, Kosík tam neplatí svojou slobodou za únos Kováča alebo vraždu Remiáša. Hovorí, že tí, ktorí únos zosnovali a riadili, sú stále na slobode.

Bojí sa o život a chce vypovedať, ale zatiaľ sa môže zdôverovať len stenám svojej cely. A denníku SME, ktorý jeho spoveď prináša v rámci služby verejnosti. Vyšetrovacie orgány sa zatiaľ o jeho vypočutie nesnažia.
Nie je jasné, či Kosík nakoniec skončí pred súdom a či jeho výpoveď dostane Ivana Lexu alebo Hrbáčka do väzenia.
Ale zrušenie amnestií spôsobilo, že ľudia ako Kosík núkajú svoje verzie príbehu a mená, ktoré sa v rôznych verziách vynárajú, sa zhodujú s tými, ktorých Mečiarove amnestie chránili pred policajným vyšetrovaním.
Zároveň aj dianie okolo Kosíka naznačuje, do akého absurdného politického trileru, ktorý si mimochodom táto krajina odžila a žije, môže vyústiť politická svojvôľa autokrata.