Každé ďalšie vyhlásenie Ľuboša Kosíka o priebehu únosu Michala Kováča mladšieho akoby bolo testom schopnosti potlačiť dávivý reflex.
Generálna prokuratúra začala riešiť oznámenie Kosíka Čítajte Niežeby v iných krajinách nikto nikdy nezneužil tajnú službu. Málokde sa však takým vulgárnym a bohorovným spôsobom siahalo na slobodu, bezpečnosť, ba aj život vlastných občanov, navyše s vedomím najvyššieho vedenia.
Azda najdesivejšie je, že od tých čias ubehlo len čosi vyše dvadsať rokov, väčšina strojcov únosu a vraždy je stále nažive, majú sa čulo k svetu a radi pripomínajú, že to oni republike vypísali rodný list.
Pripomína to situáciu, keď alkoholik ráno vstane a spomenie si, v akom stave večer šoféroval z krčmy domov. Až vtedy si naplno uvedomí, aké mal šťastie, že sa vôbec prebudil, navyše doma, a nie na áre.
Pohľad na doslova mafiánske praktiky štátnych orgánov by preto mal byť mementom, že napriek všetkým nedostatkom je dnešná podoba slovenského príbehu takmer zázrakom. Iróniou je, že kľúčom k nemu bolo, aby sa štát vyslobodil z rúk svojich zakladateľov.
