Samozrejme, že nás vytáča Orbánovo výpalníctvo – ak nepošlete ďalšie prachy, môžeme sa otočiť k Číne. To hulvátstvo, ktoré majú jeho voliči za zdravé stredoeurópske sebavedomie. Štve nás, že si z Visegrádu robí svoju skupinku. A ponúka sa ako hovorca všetkých európskych renegátov.
Toto zápasnícke sebavedomie nízkeho muža z neho robí „podívanú“ na celom kontinente. Celé zástupy profesorov chodia vysvetľovať fenomén Orbán na konferencie.

A rozčuľuje nás, keď sa poľskí svätuškári tvária, že čo nie je národno-konzervatívne, je prelezené červami komunizmu a treba to amputovať. A „komoušov“ vidia všade, preto režú a pília. Aspoň s takým gustom ako Erdogan, no predsa len v stredoeurópskej mierke.
To všetko je na porazenie, aj to predstierané nepochopenie, o čom je deľba moci – Babiš napríklad nepredstiera, skutočne netuší. To ťahanie občanov smerom k vláde jednej strany či jednej politickej sily, akože to takto bude jednoduchšie, také ľudové alebo útulne firemné.
No ani toto rozčúlenie nezakladá dôvod, prečo by sme mali Poliakov, Maďarov a čoskoro možno aj Čechov posielať kamsi. Ako tí, čo tvrdia "ať si jdou" (z EÚ).