Autor je učiteľ a spisovateľ
Možno to tak nie je všade a možno to ani nie je prípad väčšiny ortopedických či oftalmologických ambulancií, ale u nás na 48° 42′ 48″ severnej šírky a 18° 32′ 22″ východnej dĺžky sa k doktorovi chodí včaššie ako na huby.
Správy typu „prišiel som tam o pol štvrtej a nebol som prvý“ v chotári počul už každý a každý druhý čosi podobné, vari len s miernym oneskorením, zažil na vlastnej koži.
Ostatní to nezažili iba preto, že a) na odborné vyšetrenie zatiaľ ísť nepotrebovali, alebo b) potrebovali, no namiesto čakania pred zamknutou budovou od štvrtej či piatej hodiny ráno radšej zaťali zuby, dúfajúc, že sa nad nimi šeroslepota, roztrhnutý krížny väz či prasknutá platnička zľutujú samy od seba.
Štatistické údaje o počtoch zúfalcov čakajúcich v temnote noci na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, za ktorú v skutočnosti musia odvádzať nehorázne mesačné platby, zrejme neexistujú. Inými slovami, chýbajú fakty. Napriek tomu si autor článku trúfa vrátiť sa na začiatok a mierne sa poopraviť – možno to tak nie je všade, ale inakšie to celkom určite nie je nikde.
