Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je spisovateľ
Boli ste už niekedy na výlete a obdivovali lúku plnú kvetov? Vystúpili ste na vrchol hory a kochali sa pohľadom do diaľky? Ak áno, potom viete, aké to je hľadieť na svet idealisticky.
Ak by ste však namiesto pozorovania krajiny odvalili nejaký kameň, objavili by ste pod ním spleť úzkych chodieb, pre ktoré je charakteristický úplne iný prístup ku skutočnosti. Otvoril by sa pred vami vstup do podsvetia plného bezohľadne presadzovaných záujmov. Priestor, kam nikdy nezasvieti slnko, kde aj rastliny, také krásne sfarbené nad zemou, majú podobu mŕtvolne bielych labyrintov.
Pre drobných, no tvrdých obyvateľov tých bludísk sme my, ľudia, povrchní mäkkí rojkovia, ktorí ani len netušia, ako to v ťažkej hline chodí. Hráme sa s deťmi, hocikedy bezúčelne hľadíme do diaľky, aj keď nik z nás nemôže poprieť, že raz príde čas a aj nás spustia do hlbokej jamy napospas tým, ktorí nikdy nevideli svetlo.
