SME

Sloboda médií za našimi hranicami krváca

Nepriatelia demokracie vždy ako prvé útočia na kritické médiá.

Ilustračné foto (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Minulý rok prišli do denníka SME traja poľskí novinári. Povedali, že chcú vysvetliť, ako sa veci v skutočnosti majú, lebo organizácie, ktoré vyjadrujú znepokojenie nad stavom médií v ich krajine, sa rozprávajú s nesprávnymi ľuďmi.

Vraj vedia, s kým sa baví Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) a všetci tí strážcovia slobody tlače, ktorí potom kričia, že Poľsko sa nebezpečným smerom uberá. Hovoria vraj s nesprávnymi ľuďmi.

Obhajovali kroky svojej vlády: chcú len prečistiť prostredie. To isté robili aj predchádzajúce vlády, tvrdia, len vtedy z toho vraj profitovali tí, čo teraz kričia. Z Bratislavy cestovali ďalej, do iných miest Európy. Neskôr vo Varšave sa dozvedám, že na cestu skupina dostala vládny grant.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa o tom rozprávam s popredným maďarským analytikom médií, cynicky odvetí: musela ich inšpirovať maďarská vláda.

Tá za posledné roky premenila na vládne PR oddelenia nielen verejnoprávne médiá, ale s pomocou oligarchov, ktorých živí Viktor Orbán, aj mnohé veľké súkromné médiá.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Populisti potrebujú vedieť, čo ľudí frustruje

Populisti s nábehom na autokraciu neignorujú ľudí. Práve naopak. Systematicky sa zaujímajú o to, čo si masy myslia. Robia si podrobné prieskumy, ako ľudia reagujú na krízy: čo ich vytáča, čo ich desí, ako by reagovali na poplatky u lekára alebo zatvorené obchody. Musia vedieť, čo ľudí frustruje, lebo potrebujú emócie masy ako palivo pre svoj mocenský parný valec, kým sa naplno nerozbehne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A reagujú na tie kolektívne frustrácie, majú okamžité riešenia pre umelé krízy, ktoré vlastne nikdy v skutočnosti neprišli. Ako do niektorých krajín utečenci.

Zároveň potrebujú tieto emócie udržiavať vybičované, aby sa obyvateľstvo cítilo ohrozené. A mali voliči pocit, že potrebujú pevnú ruku vlády a stabilitu.

A na tento oltár stability v simulovanom ohrození boli ochotní obetovať kúsky svojej slobody. K tomu všetkému potrebujú lojálne médiá, ktoré systematicky chrlia správy o tom, že Georg Soros chce zmeniť Maďarsko na veľkú moslimskú ubytovňu a zničiť tým maďarskú identitu.

Jedna z vecí, ktorá im môže zlomiť krk, je, ak podstatná časť obyvateľstva pochopí ako veľmi sú skorumpovaní a že celá mašinéria moci je vybudovaná, aby kŕmila vládnu moc a jej oligarchickú rodinu.

Preto je kritické novinárstvo a investigatívna žurnalistika pre nich taká otravná a pre obyvateľstvo taká dôležitá. Ostáva jedinou verejnou kontrolou moci.

Naučili sa simulovať pluralitu

A preto autokrati, populisti a oligarchické skupiny ako prvé ničia kritické médiá, ktoré sa ešte dokážu prihovárať širším skupinám obyvateľstva.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

S malými projektmi, ktoré obsluhujú názorové bubliny, sa zaoberajú, len ak tie silnejú. Zároveň počet existujúcich médií často používajú ako argument pre advokátov slobody tlače, keď tí kričia, že neexistuje pluralita.

Čo vlastne chcete, veď tu máme stovky médií, nikto im nič nezakazuje. Ale v prostredí, ktoré deformovali na nepoznanie, budúcnosť týchto projektov ostáva nejasná.

Novodobí autokrati sa naučili používať kulisy demokracie, aby ich predstavenie bolo pre masy dôveryhodné. Ale za tými kulisami hnijú posledné kúsky plurality.

Efektívne riadenie mašinérie

Počas anonymných rozhovorov s poprednými maďarskými novinármi, ktoré robilo IPI, niekoľkokrát odznelo, že fungovanie médií, ktoré má pod kontrolou vláda alebo oligarchovia Orbána, je systematicky koordinované. Na týždňových stretnutiach sa zúčastňujú predstavitelia všetkých takýchto médií. Nič sa nenecháva na náhodu. Vysvetlí sa šéfredaktorom, ktoré témy by mali dominovať a na ktoré treba zabudnúť.

Takéto usporiadanie nepotrebuje mnoho novinárov. Vlastne profesiu, čo dnes nazývame novinárstvo, nepotrebuje vôbec.

Mediálni manažéri v službách tých, čo sa snažia o absolútnu kontrolu, dokážu zefektívniť tvorbu obsahu spôsobom, že počet autorov textov je minimálny. Napríklad zoštátnia tlačovú agentúru, ktorá dostáva jasné inštrukcie, že o čom, kedy a koľko treba písať. O čom sa môže písať ešte okrem toho, o čom sa musí a kedy treba písať najviac o tom bezvýznamnom. To ostatné je už len o dobre zorganizovanej distribúcii.

Všetky médiá môžu odoberať produkciu maďarskej štátnej agentúry zadarmo. Prečo by mali médiá, ktoré sú plne závislé od štátnej inzercie, takúto ponuku odmietnuť?

Prečo by si mali internetové projekty, televízne stanice, regionálne noviny písať správy sami a riskovať interpretáciu, ktorá z nich urobí nepriateľa štátu? Ten správny obsah sa dá vyrobiť centrálne. Mimochodom, takýto systém centrálnej distribúcie a efektívnej organizácie správ vyhovuje aj niektorým oligarchom, ktorí skupujú médiá, aby si upevňovali svoje obchodné a mocenské pozície.

Nič sa nezakazuje

Takýto systém, kde sa „výroba“ pre štát prijateľných správ maximálne zjednodušuje, nepotrebuje nič zakazovať. Táto mašinéria, ktorú roky budoval Orbán, funguje spôsobom, že eliminuje zo systému človeka, ktorý má kritický názor na vládu.

Ten môže naďalej písať svoje kritické postoje, ale tie sa v „novom mediálnom usporiadaní“ ku kritickej mase čitateľa len ťažko dostanú. Je to zložitý, ale veľmi efektívny konglomerát štátneho spravodajstva, za ktorý vlastne platí občan.

Štátnu inzerciu, ktorá samozrejme zahŕňa aj peniaze od spriaznených oligarchov, dostávajú len poslušní a mediálny trh je úplne deformovaný na ďalšie desaťročie.

Štátny či verejnoprávny?

Štátnu televíziu a rozhlas napríklad maďarská vláda naďalej vytrvalo nazýva verejnoprávna, ale tá so službou verejnosti už dávno nemá nič spoločné.

A ak na všetkých štátnych kanáloch divák vidí a počuje tie isté správy, tak im ľahšie uverí, veď všetky médiá to tak hovoria. Navyše občan nie je znepokojovaný korupčnými kauzami, v ktorých zákon vlastne nebol porušený, ako to často vyhlási nejaký štátny orgán.

Čo je na tom zlé, pýta sa mediálny autokrat? Veď občan sa konečne dozvie, čo všetko pre neho vláda robí, veď kritické a nekontrolované médiá nikdy nepíšu pozitívne o vláde. Oháňajú sa pluralitou, veď nikomu nič nezakázali. Neposielajú kritických novinárov do basy. Akurát tak na úrad práce.

Počas vysielaní olympiády na maďarskom štátnom kanáli športové prenosy boli často prerušované správami ohnutými štátnou propagandou. Čiže také správy sú servírované vždy tam, kde najúčinnejšie zasiahnu občana. Privátny RTL Klub ostáva v Maďarsku jediným veľkým televíznym kanálom, ktorý naďalej denne vysiela kritické spravodajstvo. Preto ho chce štát finančne vysušiť a čelí rôznym útokom.

Nie je to paranoidná orwellovská fikcia

Tieto vety nie sú mediálnou utópiou, ale je to realita našich južných susedov. Je to súčasť procesu, keď národ prichádza o svoju demokraciu postupne, z vnútra, nie útokom nejakého vonkajšieho nepriateľa. A dokonca o ňu prichádza demokratickou cestou, napríklad zmenou volebného zákona a následne voľbami.

Médiá sú citlivým indikátorom stavu slobody v krajine, ale zároveň ju aj spoluvytvárajú.

Preto reagujú novinári tak citlivo na zmeny v slovenskej verejnoprávnej televízii RTVS, alebo na vyjadrenia o túžbe politikov mať túto inštitúciu viac pod kontrolou. Preto napäto sledujú vlastnícke pomery a zmeny v štruktúre svojich majiteľov. Lebo ich práca nie je len prácou nejakej uzavretej profesijnej komunity. A každá zmena, ktorá zasiahne slobodu médií, nezvratne zasiahne aj čitateľa.

Smutná súčasťou príbehu je aj to, ako sa niektorí západoeurópski investori médií zachovali, keď predávali média, ktoré dlhé roky vlastnili, novým majiteľom. Neobstojí argument, že nevedeli, kto ich kupuje. Vedeli.

V tomto regióne zostávajúce kritické médiá, ich vlastníci a samotní novinári nesú obrovskú zodpovednosť, každý z nich vo svojej časti príbehu: pre novinárov to znamená enormnú snahu o zachovanie vlastnej integrity, dôveryhodnú a poctivú novinársku prácu, lebo na deformovanie reality si už iní vytvorili svoje štruktúry.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marketér Pavol Minár.

Pavol Minár hovorí o kampaniach.


Ilustračné foto.

Za deti a rodičov bojujú petíciami.


Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Jaroslav Haščák.

Finančníka prvýkrát obvinili v novembri 2022.


TASR a 1 ďalší

Neprehliadnite tiež

Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Historické vyrovnanie sa s Ficom zatiaľ nie je na programe.


Peter Schutz

Ideologické ťažisko celej koalície leží v extrémistickej lokalite.


Karikatúra denníka SME (Sliacky).


SkryťZatvoriť reklamu