Ruské rozmiestnenie nových rakiet S-400 na Kryme je ďalšou predvídateľnou reakciou na americkú politiku voči Ukrajine, predovšetkým na predvianočné rozhodnutie dodávať ukrajinským ozbrojeným silám protitankové strely. Na také meranie síl sme si predsa zvykli počas studenej vojny.
Terajšie napätie je však o to nebezpečnejšie, že nikto vlastne nevie, či má Amerika momentálne súdneho prezidenta. Konkrétnejšie, či je Donald Trump schopný viesť krajinu cez turbulentné obdobie, keď sa sám doma topí v samovyvolanom chaose, a je otázne, či bude vedieť doslúžiť do roku 2020.
Predstavme si to takto: po úspešnej intervencii v Sýrií a rozšírení sféry ruského vplyvu na Strednom východe hľadá prezident Vladimir Putin ďalší konflikt, v ktorom môže spôsobiť najviac zmätku a nesúladu medzi svojimi nepriateľmi zo Západu – s čo najmenšími výdavkami a rizikom.
Návrat na javisko východnej Európy je prirodzená voľba, keďže Trump už naznačil, že tam by Putinovi najradšej všetko prepáčil, navyše je Európa rozpoltená rôznymi názormi na účinnosť sankcií voči Rusku (alebo skôr politickou a ekonomickou ziskovosťou rusofilstva v rámci meniacej sa aliancie).
