Noviny sú súčasťou histórie krajiny. Sú kronikárom svojej doby a dejiny nimi prechádzajú, pretože stránky v novinách sú pre dejinné udalosti neustále otvorené.
Pomáhajú udržať pri živote príbehy minulosti, príbehy, ktoré sa udiali a bez novín by sa na ne zabudlo. Ale noviny tak vytvárajú aj svoj vlastný príbeh.

Keby som mal charakterizovať ten náš, povedal by som, že denník SME je odrazom túžby po nezávislosti a slobode a jeho najväčšou hodnotou nie sú budovy, autá a tlačiarenské stroje, ale ľudia, ktorí v ňom počas 25 rokov pracovali a pracujú.
Denník SME má svojho vlastného ducha a má za sebou silný príbeh, ktorý je v stredoeurópskom priestore podobný iba v poľskej Gazete Wyborczej. Tieto médiá sa stali symbolmi nezávislého myslenia.
Denník SME dospel do štádia, keď sa časť jeho dejín môže meniť na verejný majetok.
Som rád, že pri tomto - z hľadiska ľudského života už celkom významnom, ale z pohľadu dejín žurnalistiky zatiaľ stále len nepatrnom – výročí môžem byť tak trocha dojatým gratulantom, ktorý denníku SME želá, aby v ňom aj v budúcnosti pracovali rovnako úžasní ľudia, akí prešli redakčnými chodbami za vyše dve desaťročia.

Luxusný Titanic alebo vojnová loď Vassa z denníka SME, našťastie, už určite nebudú, ale nádej, že sme postavili storočný bratislavský propeler, tu stále existuje.
Toto výročie venujem aj dvom mužom, s ktorými som denník SME zakladal, ale, žiaľ, sa jeho štvrťstoročnice nedožili.
Karol Ježík a Peter Vajda budú navždy súčasťou tohto príbehu.