Autor je teológ a publicista
Púšťam sa do tejto úvahy, aby som smerom k mojim konzervatívnym priateľom zamával bielou vlajkou. Chcem mier, nie občiansku vojnu. Ani kultúrnu vojnu.
Téma kultúrnej vojny je však istej časti slovenskej klerikálne vyprofilovanej politickej skupinky, ktorá seba samu označuje za kresťanskú či konzervatívnu, veľmi blízka.
Turné proti zlu z Istanbulu ma dosť vyrušilo. Milión hlasov v pochybnom referende je silný sociálny kapitál, ktorý sa opúšťa ťažko a ešte sa s touto skupinou ľudí budeme musieť seriózne zapodievať. Môžeme na nich nemyslieť podobne ako nemyslíme na čiernu mačku.
Teológ, čo nemôže učiť
Som veriaci, som katolík, som dokonca vysvätený rímskokatolícky kňaz. Hoci som sa rozhodol pred 14 rokmi odísť z cirkevnej služby, v Boha stále verím a chodím do kostola. Niekedy aj rímskokatolíckeho. Profesor pastorálnej teológie na nemeckej univerzite, môj dlhoročný priateľ mi povedal, že môžem pristupovať aj ku sviatostiam a že si z postoja úradnej cirkvi voči mne nemusím robiť ťažkú hlavu. Som vraj slobodný.
Na Slovensku straší istanbulská paranoja Čítajte Zaiste. No ja si robím a na Slovensku radšej nikoho touto mierou mojej slobody neprovokujem.
Mnohí si myslia, že mi chýba pokora. A asi majú pravdu. Som si vedomý aj toho, že veľa vecí by som mohol a aj mal robiť inak a lepšie. Áno, považujem sa za človeka, ktorému sa toho veľa nepodarilo. No čosi som spravil aj dobre. Vďaka Bohu.
Vzťah k Bohu a človeka k nemu i spôsob reflexie na túto tému ma zaujímal do tej, miery, že som mu venoval veľa času v osobnom aj profesionálnom smere.
Študoval som teológiu a okrem toho som venoval štúdiu aj ďalších pár rokov na svetových univerzitách, aby som porozumel tomu, ako sa interpretácii posvätných textov dá rozumieť dnes a ako ich čo najlepšie interpretovať tak, aby sme im rozumeli v tej miere, ako to je možné dnes.
A robím to najlepšie, ako viem, hoci pre moje osobné názory na pôsobenie cirkvi v dnešnom svete nemôžem pracovať na žiadnej slovenskej teologickej fakulte a potvrdzovať svoju kvalifikáciu aj odbornými publikáciami a akademickým pôsobením.
Zlo z Istanbulu nevidia všetci kresťania
V spoločnosti sa stretávame s rôznymi ľuďmi a rôznymi názormi. Spolupráca mladých a starých, vzdelaných a menej vzdelaných mužov aj žien nie je v tomto svete len možnosťou, je to naša povinnosť.
Bez ohľadu na to, kde sme sa narodili a ako sa dívame na tento svet, naše právo žiť podľa svedomia a najlepšieho presvedčenia je rovnako posvätné.
Ak môj spolužiak z teologickej fakulty vidí duchov liberalizmu a gendrovej ideológie a navštevuje preto slovenské kostoly, je to jeho osobné právo. Je však úplne legitímne aj to, ak sa k jeho slovám so zdesením vyjadrujú ľudia, ktorí dohovoru z Istanbulu rozumejú trochu lepšie ako on.
Treba však povedať, že bojovníci proti zlu z Istanbulu nie sú hovorcami všetkých slovenských kresťanov.
