Tu sme boli na dovolenke. Aha, aké perfektné pieskové pláže. A toto sú naše mačiatka, ňuňuňu...
Dlho som odolával facebooku a nechápal, čo je na ňom super. Podivná stránka s modrou maskou a hlavičkami poprepájanými neviditeľným vláknom – dlho mi pripomínali skôr pečiatky než ľudské bustičky – ma však napokon vtiahla do svojich osídiel. Poď a zdieľaj! Šéruj! Lajkuj!
Samozrejme, na sociálnych sieťach dochádzalo aj ku konfliktom. Niekoho urazíte, ani neviete ako, niekto sa dotkne vás. Napíšete A. B., že mu držíte palce v novom zamestnaní, a nahneváte jeho bývalých kolegov z doterajšieho pracoviska, s ktorými sa rozišiel v zlom.
Lajknete čosi X. Y. a urazíte tým svoju kamarátku, ktorú dotyčný nemilosrdne opustil. A niekto vám pod status týkajúci sa niečoho celkom iného s radosťou napíše: Videl som ťa včera poobede na Zlatých pieskoch. A kto bola tá slečna vedľa teba?
A isteže sa facebook stával aj dejiskom názorových a politických sporov. Lenže potom sa s ním čosi stalo. Čosi sa mu prihodilo a zmenil sa na nepoznanie.
Z miesta, kde sa stretávali priatelia a delili sa o svoje životné momenty, postrehy a emócie, sa stal voľný ring, na ktorého území prebiehajú nemilosrdné zápasy, zúri najničivejšia propaganda, a v ktorom niet hraníc pre ľudskú tuposť, zlobu a nenávisť. Aréna teroru, kde možno iným želať smrť alebo sa im vyhrážať, zosmiešňovať ich a urážať suterénnym slovníkom.
Angela Merkel je p**a napíše hrdina. Veď čo sa mu môže stať?
Čo nám dnes pokazí náladu?
Ako pri každom vynáleze aj v prípade sociálnej siete sa ukázala jej ľahká zneužiteľnosť. Stala sa terčom systematického ideologického pôsobenia. Oficiálneho aj skrytého, keď na návštevníkov facebooku spustia kanonádu existujúce aj fiktívne osoby.
Utečenci sa valia, svet ovláda Soros, islam, židia, Putin, naša spása, Západ chce zničiť Rusko, EÚ predpisuje, koľko listov má mať kapusta. Cieľom trollovania je okrem iného vyvolať dojem, že ten-ktorý názor má prevahu a zastrašiť stúpencov iných postojov.
Odrazu sa facebook stáva územím, na ktoré nevstupujete s pocitom radosti, ale naopak – s obavami, kto a prečo vám dnes pokazí náladu.
Priateľ posúva vtip zosmiešňujúci židov primitívnym spôsobom ako nacistická propaganda. Príde vám z toho smutno. Máte sa s ním hádať? Bývalý spolužiak, s ktorým ste sedeli v lavici, odrazu verí – a aj to napíše –, že vás ako novinára kŕmia Penta a Soros. Nepresvedčíte ho, že ste ten istý chalan ako pred štyridsiatimi rokmi.
