práv a fungovaniu demokratických inštitútov právneho štátu na Slovensku. DU to so svojou výzvou koaličným stranám iste myslí dobre, veci sa však majú inak.
Je totiž úplne jasné, že táto vládna koalícia nemá vôľu ani k minimálnym zmenám svojho doterajšieho politického kurzu. Keby mala, už ich mohla dávno urobiť. Posledná šanca koalície je teda len teoretickou šancou, ktorá nemá šancu stať sa realitou. A keby predsa poslanci vládnej koalície súhlasili so zmenou vo vedení parlamentných výborov, pripustili by opozíciu do orgánov, ktoré majú kontrolovať tajné služby, privatizáciu a verejnoprávne médiá a schválili by nejaký zákon o používaní menšinových jazykov, na podstate moci súčasnej vládnej koalície by to nič nezmenilo. Všetky tieto záležitosti sú len špičkou ľadovca. Náprava dôsledkov vládnutia súčasnej vládnej garnitúry si bude vyžadovať oveľa zásadnejšie zmeny, ktoré od tejto garnitúry nemožno - na rozdiel od tých symbolických - očakávať ani len teoreticky.
Šancu zabezpečiť Slovensku úspech v európskej integrácii má súčasná opozícia. Avšak táto šanca nespočíva v čakaní na to, že sa vládna koalícia začne správať inak. Zrejme už prišiel čas, aby opozícia prehodnotila zoznam svojich požiadaviek na vládnu koalíciu. Aký by malo pre opozíciu zmysel, ak by sa z pár jej poslancov na poslednú štvrtinu volebného obdobia stali predsedovia parlamentných výborov? Aké šance objasniť podozrivé aktivity SIS by malo zopár opozičných členov kontrolného výboru? Mohlo by zastúpenie opozície v Rade STV zmeniť charakter tohto propagandistického stroja? A aký zmysel by malo zastúpenie opozície v orgánoch FNM po tom, čo je už takmer všetko sprivatizované?
