Autorka je redaktorkou Lidových novin
Zúfalí, vystrašení a vyčerpaní stáli v odletovej hale medzinárodného moskovského letiska Šeremetevo a pozerali sa na okienka pasovej kontroly.
Táňa je krehká dievčina s modrými očami a plachým úsmevom, jej muž Ázijčan s prenikavým pohľadom. Aj laik by pochopil, že sa boja. Nieto ešte ruský pohraničník s vyškoleným okom na osoby podozrivé.
Už-už sa rozhodujú, že skúsia šťastie „u tej pohraničníčky s blonďavými vlasmi a nevkusnými okuliarmi", pretože vyzerá zo všetkých najpovoľnejšie, keď k nim pristupuje dôstojník a žiada ich, aby sa zdržali, kým sa veci vyjasnia.
Tá chvíľa trvá tri hodiny a je vyplnená protokolmi, výsluchmi a záverečnou pokutou. Taxi a späť do požičaného bytu na moskovskom sídlisku.
Volajú sa Tatiana a Bachodir Karimovovci. Nadviazať s nimi kontakt chvíľu trvá – sú nedôverčiví. Báli sa aj mňa. Aj keď práve Česká republika bola ich vytúženým cieľom, o ktorom snívali i vo chvíli, keď stáli v neútulnej hale moskovského letiska.
Nakoniec sme vymysleli bezpečný kanál, cez ktorý boli ochotní povedať mi svoj príbeh bez toho, aby ich plány mohol sledovať niekto ďalší. A kým ho prerozprávali a odpovedali na stovky mojich otázok, udalosti nabrali ďalší, dosť dramatický smer.
Prvý výprask pre bavlnu
Začína sa to ako americký filmový scenár. Ale nekončí sa happy endom. Keď mal Bachodir 14 rokov, jeho starších bratov zatkli.
Husanboj bol známy lekár, Tohir študoval obchod. Písal sa rok 2000 a Ukzebkistanu vládol tvrdou rukou prezident Islam Karimov. Rodina žila v mestečku Alty Aryk vo Ferghanskej doline a patrila k váženému elitnému rodu miestnych intelektuálov. Mnohí jeho príslušníci boli lekári vrátane niekoľkých Bachodirových súrodencov.
Formálnym dôvodom zatknutia bratov bola údajná sabotáž kampane, počas ktorej boli občania presviedčaní o prospešnosti zberu bavlny. Dialo sa tak každý rok.
Na pole putujú učitelia i deti, úradníci i doktori, inžinieri i novinári. Husanboj a Tohir však odmietli. Stali sa povzbudením pre ostatných, podľa úradov zlým príkladom pre celú spoločnosť. Vyzeralo to na obvinenie z pokusu o štátny prevrat.
Aj najmladší z bratov skončil v putách. Ako maloletého ho za dva dni, po jednom výprasku a niekoľkých neúspešných pokusoch donútiť ho, aby svedčil proti starším súrodencom, prepustili.
Zobral nohy na plecia
Zhruba o rok ho Služba národnej bezpečnosti zobrala znova. Na pravom zápästí má dodnes jazvy. Rozpráva, ako ho vyzliekli donaha, nasadili mu kovové putá a zavesili za rúru pri strope. Občas ho bili. Trvalo to niekoľko dní.