Klasické porekadlo vraví, že isté sú len smrť a dane. Keďže je známe, že na Slovensku štandardné pravidlá neplatia, je u nás istá aj amnestia najrôznejších druhov.

Okrem toho, že politické špičky majú až na drobné výnimky permanentnú amnestiu na vyvodzovanie inej ako politickej zodpovednosti, sladké plody snímania trestu sa ujdú aj iným.
Štát pravidelne oddlžuje nemocnice, sanuje deficity Sociálnej poisťovne či VšZP a raz začas omilostí aj ich dlžníkov.
V zásade je rozumné, ak chápe, že niektoré pravidlá sú jednoducho nepoužiteľné, a namiesto tvrdohlavého presadzovania ich politicky obíde. Napokon, z dejín vieme, že tak ako kresťanstvo potrebuje peklo, kapitalizmus potrebuje bankrot a vymazanie dlhov.
Ale keď už sa politici namáhajú s obchádzaním dlhodobo nevynútiteľných pravidiel, nebolo by vhodné ich, ehm, zmeniť?
Lebo kým to nespravia, amnestie sa nám budú vracať ako bumerang.