Autor je teológ a spisovateľ
Vraj škodíme, nevážime si úspech, iba intrigujeme a robíme všetko preto, aby sa Slovensku nedarilo. Údajne krajinu ohovárame, opovrhujeme, nič s nami neurobilo predsedníctvo ani hokej, no ale to už bolo dávno.
A stále sme negatívni, nepíšeme o novej pande v bojnickej zoo (Damas Gruska, to je obraz, rovnako ako ebola na chodníku), ale o nedostavaných viete čom.
Kdesi za Ružomberkom to aj niekto napísal na pahýl diaľničného mosta, že Ficova diaľnica. A o nemocniciach, ale veď je aj milý personál, zachránia vás, aj nové urgenty začali stavať.
A stále iba robíme zle, lebo v hlavách niektorých sa spája kritika s nenávisťou existencie štátu, povedať, že sa vám nepáči, ako sa obstarávajú budovy pre diplomatické misie, ako sa všetko to, veď viete, nemusíme to už ani hovoriť, vieme, je to naša chronická choroba, že to je vlastne útok na spoločnosť, takže nie na zločincov a hajzlov, ale na to, že vznikla republika a že dodnes vraj snováme proti nej.
A zopakujem sa, keď pripomeniem, že podobnú vec vytkol raz poslanec Číž mladým ľuďom, čo sa vrátili z Erazmu, aby nastúpili z dobrých škôl do štátnej správy za sedemsto eur, alebo do školstva, no veď vieme, lepšie je byť dílerom pika v Karlovke ako stredoškolským učiteľom dejepisu v Revúcej a on do nich, že vy ste boli proti vzniku štátu.
Ale vy nie ste štát
Fetišizácia a neschopnosť pozrieť sa na omyly, maskovanie Mečiarových svinstiev bľabotom o štátnosti, lebo vraj, keď vznikajú štáty, tak sa môže aj kradnúť, aj zabíjať, vraj je to nejaký historický osud štátov, že takto vznikajú, že bez násilia nie sú poriadnymi štátmi, ale len takými enklávami, a teda neprekáža, že sa správali ako posledné svine.