PÍŠE JAN-WERNER MUELLER - FÓRUM

Corbyn, Macron aj Kurz stavili na podobný recept

Môže politika hnutí obnoviť európsku demokraciu?

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz (vľavo) a francúzsky prezident Emmanuel Macro sa vítajú pred Elyzejským palácom v Paríži. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je profesorom politiky na Princetonskej univerzite

Mnohí očakávali, že veľký politický príbeh roku 2017 bude o víťazstve populizmu v Európe. Veci sa ale nevyvinuli týmto smerom. Nie – v najväčšom príbehu šlo o samozvané „hnutia“, čo prevrátili alebo nahradili tradičné politické strany.

Vezmime si La République En Marche! francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktoré minulú jar drvivo zvíťazilo vo francúzskych prezidentských a parlamentných voľbách.

Alebo si vezmime, ako sa koncom roka stal 31-ročný Sebastian Kurz rakúskym kancelárom po tom, čo prekopal konzervatívnu Ľudovú stranu Rakúska (ÖVP) na hnutie menom “Zoznam Sebastiana Kurza – Nová ľudová strana”.

Článok pokračuje pod video reklamou

V celej Európe zažívalo čoraz viac voličov tradičné politické strany ako sebecky prospechárske a bažiace po moci. Aj v rozvojovom svete teraz strany so zavedeným, rešpektovaným rodokmeňom – ako Africký národný kongres (ANC) v Juhoafrickej republike – všeobecne považujú za skorumpované.

V mnohých prípadoch sa tradičné strany stali čímsi, čo politológovia nazývajú „kartely“: využívajú štátne zdroje, aby zostali pri moci, a bez ohľadu na svoje politické odlišnosti často spolupracujú spolu so zámerom vytlačiť svojich vyzývateľov.

Do politiky z ulice

Zdá sa, že hlavne mladí voliči majú menší záujem pracovať pre tradičné strany, ktoré považujú za príliš byrokratické, a teda nudné. Človeku sa natíska známy vtip Oscara Wildea o probléme so socializmom: vyžaduje si priveľa večerov.

Neprekvapí teda, že najinovatívnejšie politické experimenty v Európe v ostatných rokoch vznikajú z pouličných protestov a masových zhromaždení, ktoré sa vyhýbajú hierarchickým formám organizácie.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C57DR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C57DR na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalý redaktor STV: Bol som súčasťou propagandy. Keby som bol riaditeľ, tiež sa vyhodím

Téma manipulácie v médiách je podľa Jozefa Brezovského aktuálna.

DOMOV

Lučanský chváli sponzora Smeru. Blysol sa aj pri Kočnerovi

Slobodník vstúpil do Smeru po odchode z polície v roku 2010.

Neprehliadnite tiež

Komentár Petra Schutza

V mene férovosti súdu

V situácii, v akej sme, je ústavná väčšina, na ktorú by údajne Smer po vykopnutí prezidenta kývol, viac.

Komentár Zuzany Kepplovej

Soft power podľa Lajčáka

Hovoríme, že chápeme sankcie, ale neprestávame sa sťažovať, že trpíme spolu s Ruskom.

Autorská strana Ondreja Podstupku

Ako deoxyribonukleová kyselina rozleptá spoločnosť

Spojenie DNA a dát nás vystavuje riziku, že si spravíme rovnakú hanbu ako eugenici.

Dnes píše Zuzana Števulová

Štátny záujem nie je floskula, pán Kaliňák

Čo presne sa na Bôriku a neskôr na letisku dialo?

Píše Ivan Mikloš

Velikáni sa blysli. Možno sa pridá aj Matovič (píše Ivan Mikloš)

Naozaj sankcie nič nedosiahli? U Putina si to nemyslia.