Autorka je režisérka
Ak ste americká dáma z dobrej spoločnosti, je jasné, že si napríklad nemôžete na hogo fogo akcie obliecť dvakrát tie isté šaty. Ak ste aj americká dáma z dobrej spoločnosti, to neznamená, že ste padnutá na hlavu a keďže sa nechcete raz ráno zobudiť zavalená tonami šiat, vymyslíte výmenný večierok. Takže sa raz začas stretnete s kamarátkami a bývalými spolužiačkami z celých štátov, preberiete život, vyskúšate šaty, ktoré na vás už v spoločnosti videli, povymieňate si ich medzi sebou a odkráčate s novou garderóbou domov. Investícia: nula. Radosť a úžitok: sto.
Keď som sa o bohumilej aktivite výmenných večierkov pred dobrými dvadsiatimi rokmi dočítala v nejakom románe z prostredia high society, rozhodla som sa, že to zavedieme aj u nás. Aj sme zaviedli a dvakrát do roka sa stretávame v širšom kruhu kamarátok a ich kamarátok a vymieňame, čo sa dá. Nedávno som sa dozvedela, že „je to úplne nové a strašne cool, ak si napríklad v Prahe a niečo znamenáš, na takejto akcii nemôžeš chýbať, lebo je to správne a podporuje to ideu pomalej módy. Volá sa to swap party, chápeš, swap party“.
My to tu máme už dvadsať rokov, chcelo sa mi najskôr povedať, ale potom som sa rozhodla mlčať. Lebo nie je dôležité, kto bol skôr, ale že sa to konečne ujalo.
Kabelka za sveter
Je fakt, že my príslušníčky strednej triedy máme plné skrine vecí, ktoré nenosíme, pretože sú nám trochu malé, trochu veľké, nesvedčí nám farba alebo strih, daroval nám ich bývalý frajer alebo keď sme si ich kupovali, bolela nás hlava. Na jar a na jeseň teda my presvedčené vymieňačky preberieme šatník, vytriedime to, čo nenosíme, ale niekto iný by v tom mohol zažiariť a prídeme na určené miesto. Je to u niekoho doma alebo aj inde, kde sa môže stretnúť dvanásť žien a bez obáv tam pobehovať len v podprsenkách.
Na úvod každá svoje veci odprezentuje, potom sa všetko skúša a nachádza nové majiteľky, na záver sa vytvárajú z najväčších úletov bizarné outfity. Nakoniec sa veci, ktoré nikto nechce, roztriedia. Putujú na charitu, do divadla na kostýmy alebo na chalupu na natieranie plota. Každá z účastníčok má tak doma veci, ktoré chce a nie tie, ktoré nechce. Bez ďalšej investície.
Možno sa vám zdá, že toto je aktivita nehodná spomínania v serióznom texte, ale skúsme sa zamyslieť nad súvislosťami: ak by len 20 percent toho, čo nosíme, pochádzalo z takýchto výmenných večierkov, teda by sa viac zužitkovalo to, čo sa už vyrobilo a kúpilo, ak by 20 percent nevyužitého oblečenia prešlo procesom reinkarnácie a dali by sme mu možnosť nového života, ak by sme teda o 20 percent menej vecí kupovali nových, viete, koľko by sme ušetrili?
A viete, aký veľký enviromentálny efekt by to malo? O koľko menej by bolo odpadu vznikajúceho pri spracovávaní textilu, o koľko menej tovaru by sa muselo dopravovať, aký prospech by z toho mohlo mať ovzdušie a voda? Možno netreba vidieť za vzostupom výmenných večierkov len pocit viny za to, že nakupujeme priveľa, často iba preto, aby sme zasýtili hlad po niečom novom. Snahu radšej vymeniť, než zahodiť a kúpiť je možné chápať aj ako väčší pocit zodpovednosti za to, ako oblečenie vzniká a ako masová výroba textilu vplýva na životné prostredie.
Viedeň za Vysoké Tatry
Vymieňať sa však dajú nielen sukne. Vymeniť si môžete aj domy, chaty a byty. Trebárs na týždeň. Nie vždy to má také romantické dôsledky ako vo filme Prázdniny, kde si vymenia domy Cameron Diaz a Kate Winslet. Obe sú čerstvo sklamané v láske a rozhodnú sa stráviť Vianoce niekde ďaleko. Bez toho, aby sa poznali, si cez internetovú databázu vymenia vilu v Los Angeles za „najmenší dom na svete“ pri Londýne. Keby si tam každá z nich nenašla toho pravého, nebola by to romantická komédia. A romantická komédia to je.