Milan Kopecký je prekladateľ.
Karl Ove Knausgård, Môj boj 3, Odeon 2017
Z rozsiahleho prieskumu čítanosti zahraničných kníh agentúry Nielsen Book z roku 2016 vyplynulo, že najväčšími hviezdami spomedzi autorov kvalitnej prekladovej literatúry v Spojenom kráľovstve, sú za posledných pätnásť rokov Haruki Murakami, Elena Ferrante a Karl Ove Knausgård.
Japonský zástupca aj u nás roky sedí na tróne nekritického obdivu más, Talianka sa, súdiac podľa zvyšujúcej sa publikačnej frekvencie, predáva viac ako dobre, len ten Nór akosi stále nič. Ten Nór, ktorého mal už roku 2012 doma každý desiaty z jeho krajanov, ktorého velebia esá literárnej kritiky od New York Times cez Washington Post až po Guardian, ktorého prezývajú „Proustom nášho milénia“.
Bľabot a bes
Po tieto informácie netreba chodiť ďaleko, slovenský vydavateľ ich rád vkladá do marketingových textov a anotácií jednotlivých dielov, v najnovšej trojke sa už na obálke dočítame priamo o genialite autora. Mediálna pena dní, niekedy z nej bolí hlava, najmä keď ťažko rozlíšiť, či je do kúpeľa alebo z čističky. Skúsim v tom teda urobiť poriadok, Karl Ove si to vo všetkom tom bľabote a bese zaslúži.
Prvý raz som na jeho meno natrafil v magazíne New Yorker, kde v máji 2015 publikoval článok o Breivikovom útoku. Ako Nór a v Amerike etablovaná literárna celebrita mal k téme čo povedať a povedal to uhrančivým spôsobom, preto som netrpezlivo očakával vydanie prvého dielu ságy a v spoločnosti podchvíľou trúsil poznámky, aká to bude na česko-slovenskom literárnom trhu udalosť.