Útok polmesiaca na Sýriu je demonštračnou tabuľou toho, kam a ako sa veci zvrhnú, keď USA vyhlásia zajačie úmysly, vyprázdňovanie ktoréhosi regiónu.
Pretože, všakáno, pochybovať sa dá o všetkom, len o tom nie, že keby Trump okázalo nesignalizoval, že vo svete (regióne) ho zaujíma iba islamský teror (IS) a všetko ostatné je mu ukradnuté, Erdogan by si nikdy netrúfol vyhlásiť vojnu tým Kurdom, ktorí roky tvorili a tvoria chrbtovú kosť neislamistickej opozície v Sýrii.

Operácia Olivová ratolesť – áno, tak sa volá – je takto laboratórnou ukážkou naberania sebavedomia regionálnej mocnosti vo vákuu, ktoré vzniklo ani nie chvíľkovou slabosťou, resp. naivitou USA – ako to bolo za Obamu –, ale novou zahraničnou politikou Washingtonu.
Dá sa iste polemizovať, že Trumpova ignorancia tentoraz neškodí, keďže vyskakovať vyššie Erdogan už nemôže. Prehlbovanie konfliktu s USA – pod čím sa rozumie zákaz využívania základne Incirlik v scenári, že by Trump vystúpil razantne(jšie) – by sa na konci dňa škaredo nevyplatilo predovšetkým samotnej Ankare.