Autor je historik, pôsobí ako riaditeľ Štátneho múzea Osvienčim-Birkenau.
Pred 73 rokmi oslobodila zvyšných sedemtisíc väzňov koncentračného tábora Osvienčim Červená armáda. Nemci tesne predtým, než ušli, vyhodili do vzduchu plynové komory a krematóriá, ktoré boli ešte vždy funkčné. Podarilo sa im evakuovať vyše stotisíc väzňov hlboko na územie Nemecka, aby ich mohli naďalej využívať ako otrockú pracovnú silu.
Tí, čo prežili, strávili zvyšok života ako svedkovia osudov tých, ktorí zahynuli.
Dnes už Primo Levi, Elie Wiesel, Władysław Bartoszewski, Israel Gutman, Simone Weil, Imre Kertész a mnohí ďalší nie sú medzi živými. My, naša povojnová generácia, ostávame čoraz viac osamelí s bremenom ich skúsenosti na pleciach. A bolo by ťažké poprieť, že ešte vždy nie sme schopní náležite znášať toto bremeno. Nehovoriac už o faktografii.
Celý moderný svet teraz čoraz viac žije, akoby sa veľmi nepoučil z tragédie Šoa (holokaustu - pozn. red.) a koncentračných táborov. A celý svet mal pritom po vojne vyzerať inak.
Štruktúry mieru, nie vojny
Inštitúcie dialógu a spolupráce ako Organizácia Spojených národov sa budovali v celosvetovom meradle. V západnej Európe sa proces zbližovania štátov, národov a spoločností značne rozvinul a momentálne je známy ako Európska únia.
“Naše deti sa učia viac o obetovaní sa, dôstojnosti, zodpovednosti alebo ideáloch z nových „Hviezdnych vojen“ než od nás alebo v škole.
„
Tento organizmus vytvorili na základe spoločného trhu, ktorý urobil – namiesto minulých modelov spolužitia vytvorených okolo zdanlivej rovnováhy moci – zo spolupráce a prehlbujúcej sa vzájomnej závislosti svojich členských štátov svoje hlavné piliere.
Prijali sa nové zákonné rámce zločinov proti ľudskosti a OSN vypracovala definíciu zločinu genocídy. Svet oceňoval úlohu mimovládnych organizácií a ich úplný rozmach po vojne rozšíril vplyv občianskej spoločnosti na vládne inštitúcie.
Forma týchto samozvaných spoločenských štruktúr už nenapodobňovala polovojenskú kultúru, ktorá bola pred vojnou taká bežná v rozličných bratstvách, korporáciách a zväzoch. Cirkev a ďalšie náboženské organizácie cítili nového ducha ekumenizmu.
