PÍŠE PIOTR CYWIŃSKI - FÓRUM

Akoby sme sa zbavili vlastnej skúsenosti

Existuje ešte v kultúre, ktorá sa snaží žiť bez toho, aby si uvedomovala smrť, vôbec miesto na pripomenutie si obetí?

Pamätníčka v Osvienčime. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je historik, pôsobí ako riaditeľ Štátneho múzea Osvienčim-Birkenau.

Pred 73 rokmi oslobodila zvyšných sedemtisíc väzňov koncentračného tábora Osvienčim Červená armáda. Nemci tesne predtým, než ušli, vyhodili do vzduchu plynové komory a krematóriá, ktoré boli ešte vždy funkčné. Podarilo sa im evakuovať vyše stotisíc väzňov hlboko na územie Nemecka, aby ich mohli naďalej využívať ako otrockú pracovnú silu.

Tí, čo prežili, strávili zvyšok života ako svedkovia osudov tých, ktorí zahynuli.

Dnes už Primo Levi, Elie Wiesel, Władysław Bartoszewski, Israel Gutman, Simone Weil, Imre Kertész a mnohí ďalší nie sú medzi živými. My, naša povojnová generácia, ostávame čoraz viac osamelí s bremenom ich skúsenosti na pleciach. A bolo by ťažké poprieť, že ešte vždy nie sme schopní náležite znášať toto bremeno. Nehovoriac už o faktografii.

Článok pokračuje pod video reklamou

Celý moderný svet teraz čoraz viac žije, akoby sa veľmi nepoučil z tragédie Šoa (holokaustu - pozn. red.) a koncentračných táborov. A celý svet mal pritom po vojne vyzerať inak.

Štruktúry mieru, nie vojny

Inštitúcie dialógu a spolupráce ako Organizácia Spojených národov sa budovali v celosvetovom meradle. V západnej Európe sa proces zbližovania štátov, národov a spoločností značne rozvinul a momentálne je známy ako Európska únia.

Naše deti sa učia viac o obetovaní sa, dôstojnosti, zodpovednosti alebo ideáloch z nových „Hviezdnych vojen“ než od nás alebo v škole.

Tento organizmus vytvorili na základe spoločného trhu, ktorý urobil – namiesto minulých modelov spolužitia vytvorených okolo zdanlivej rovnováhy moci – zo spolupráce a prehlbujúcej sa vzájomnej závislosti svojich členských štátov svoje hlavné piliere.

Prijali sa nové zákonné rámce zločinov proti ľudskosti a OSN vypracovala definíciu zločinu genocídy. Svet oceňoval úlohu mimovládnych organizácií a ich úplný rozmach po vojne rozšíril vplyv občianskej spoločnosti na vládne inštitúcie.

Forma týchto samozvaných spoločenských štruktúr už nenapodobňovala polovojenskú kultúru, ktorá bola pred vojnou taká bežná v rozličných bratstvách, korporáciách a zväzoch. Cirkev a ďalšie náboženské organizácie cítili nového ducha ekumenizmu.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C57TU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C57TU na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Holokaust


Článok je zaradený aj do ďalších tém Matematika, História, história

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Rok zmien: Padali symboly moci, o demokraciu treba stále bojovať

Aké boli najzásadnejšie udalosti od vraždy Jána Kuciaka.

PRED 100 ROKMI SA SKONČILA I. SVETOVÁ VOJNA

Skaza z neba. Z lietadiel zhadzovali aj tehly a kovové šípy

Medzi rakúsko-uhorskými stíhačmi vynikali aj rodáci zo Slovenska.

Neprehliadnite tiež

Javorový list Toma Nicholsona

Vrátiť sa je ťažšie ako život v cudzine

Je milé vrátiť sa z exilu, nik si však neuvedomuje, aké vyčerpávajúce to je.

#DOSTOSLOV

Vysoká škola života

Krátka poviedka do sto slov.

Rok zmien: Padali symboly moci, o demokraciu treba stále bojovať

Aké boli najzásadnejšie udalosti od vraždy Jána Kuciaka.

Píše Matej Šimalčík

Keď investície nie sú v štátnom záujme

Absolútne odmietanie čínskych investícií, no aj ich naivné vítanie sú problematické pozície.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Je to mráz minulosti, ktorá nikam neodišla

My sa tu opakovane utvrdzujeme, že súčasťou Západu sme boli vždy.