odôvodnení súd vysvetlil, že vláda nemá zákonom stanovené povinnosti na zabezpečovanie vyhláseného referenda a nemôže byť preto účastníkom sporu. A keďže nie je účastníkom sporu, nemôže ani podať návrh na Ústavný súd, ktorý je viazaný zákonom a pri výklade ústavných zákonov môže začať konanie vtedy, ak je vec sporná medzi dvoma štátnymi orgánmi, vo veci zainteresovanými.
Možno to povedať aj tak, že Ústavný súd potvrdil správnosť názoru SME, ktorý od začiatku referendovej kauzy tvrdil, že vláda pri realizácii referenda nemá žiadne právomoci a podľa zákona je povinná, rovnako ako ďalšie štátne orgány a obce, iba "spolupôsobiť", ale nie spolurozhodovať. Ešte inak - vláda nie je kompetentná akýmkoľvek spôsobom rozhodovať a zasahovať do realizácie vyhláseného referenda. "Povinnosti, ktoré vyplývajú v otázkach referenda, má prezident SR, Ministerstvo vnútra SR, ktoré zabezpečuje referendum, a Ústredná referendová komisia, ale nie vláda," konštatoval aj Ústavný súd. Na druhej strane rozhodnutie súdu dokazuje zlú argumentáciu zo strany vlády. Napríklad pani Tóthová dôvodila, že "došlo k sporu medzi prezidentom ako vyhlasovateľom referenda a vládou ako organizátorom referenda po štátnej línii". Ale napr. aj premiéra Mečiara, ktorý sa štátnym úradníkom vyhrážal prepustením, ak nebudú rešpektovať vládne uznesenie o zabezpečení distribúcie hlasovacieho lístka iba s tromi otázkami.