Autor je dramaturg divadla Príbeh a mestský poslanec v Žiline
V strednej Európe sme už desaťročia svedkami neustáleho spoločenského zápasu medzi dvoma politickými konceptmi. Jeden je založený na priorite občianskej slobody, tolerancie k inému a ťahá nás smerom k Západu. Druhý zakladá svoje opodstatnenie v potrebe Strážcu.
Dlhé roky sa striedali ako dominantné politické sily v krajinách tejto časti Európy. Dnes sa však zdá, akoby politika druhého typu dokázala za istých okolností zjednotiť celý región.
Úpadok sily
Nechajme sa na chvíľu uniesť naratívom o liberálnej Európe zmietajúcej sa v chaose, ktorý neustále rozvíja politika druhého typu. O Európe infikovanej vlastnou slabosťou, a preto odkázanej na rozklad. To kedysi silné zviera schopné zhltnúť polovicu sveta sa teraz len bezmocne prizerá, ako ho do krvi obhrýzajú hladné potkany zbiehajúce sa zo všetkých jeho kútov.
Zvnútra ho zase čoraz viac rozožierajú uvoľnené mravy, ktoré mu spôsobujú nezahojiteľné syfilitické rany; nemôže sa už ani pozrieť do zrkadla bez toho, aby tam nevidelo zmäť neurčitých zvrhlých pohlaví. Zviera sa rozdrobilo vo svojich túžbach a začalo požierať vlastný chvost.
Demokratická Európa je už príliš slabá v činoch a iracionálna v rozhodnutiach - jej jediným a posledným cieľom je strhnúť nás do chaosu so sebou. Koniec tohto nihilistického neporiadku je neodvratný a nie je možné v ňom zotrvať a prežiť.
Potreba Strážcu
Úpadok sa dá zastaviť len jediným možným spôsobom. Ak vo voľbách národ zverí dostatočnú politickú moc do rúk Strážcu, nastane zmena a neodkladný súmrak predsa len vystrieda zlatý úsvit.
