Akékoľvek výhrady sme roky mali k Smeru, jedna vec sa mu nedala uprieť prakticky od založenia. Okrem politicky mimoriadne talentovaného predsedu mala strana silný druhý, tretí a ďalší sled. Vďaka tomu dokázal bez väčších ťažkostí nominovať množstvo svojich ľudí na všemožné stupne správy štátu od premiéra po obecných poslancov.

Dobre sa to ukázalo, keď Robert Fico kandidoval na prezidenta a uvažovalo sa o náhrade na potenciálne uvoľnený premiérsky post. Spakruky sa dali vymenovať najmenej tri figúry schopné okamžite sa nasťahovať na Úrad vlády – Roberta Kaliňáka, Pavla Pašku alebo Mareka Maďariča. (Láskavý čitateľ azda pochopí, že komentátor v tomto kontexte neoceňuje hodnotové, odborné či morálne kvality menovaných, ale len ich politické schopnosti.)