Dovolali ste sa na protikorupčnú linku. Ak si želáte nahlásiť korupciu, stlačte jednotku. Ak ste úplatok prijali, stlačte dvojku. Ale ste ho niekomu dali, stlačte... V záujme skvalitnenia našich služieb bude tento rozhovor nahrávaný.
Možno by horúca protikorupčná linka mohla fungovať aj takto. Občan, ktorý sa stretol s korupciou, by sa vyspovedal a tým by sa všetko skončilo. Orgány činné v trestnom konaní by neboli nútené k nejakej činnosti, súdy by neboli vystavené pokušeniu niekoho trestať – a oznamovateľ trestného činu by sa vďaka tomu necítil ako udavač. Ideálny slovenský happyend: Do stratena!

S tým všetkým zrejme rátajú aj prevádzkovatelia tzv. horúcej linky, na ktorej občania nahlasujú korupciu. Prípad občana, ktorý sa chcel na políciu obrátiť s podnetom – totiž že si firma za vypracovanie projektu spojeného so žiadosťou o eurofondy od neho pýtala dvadsať percent – sa takisto vyvinul len do stratena... Stroskotal na zdanlivej banalite – že nestačí niečo nahlásiť, treba prísť spísať zápisnicu! No a keď sa policajti oznamovateľovi nedovolali, celá iniciatíva zhasla.
Iste, dá sa chápať, že sa policajná mašinéria vrátane odpočúvania a iných prostriedkov nemôže rozbehnúť len na základe toho, že jej niekto niečo pošepká. Na druhej strane oznamovateľa korupcie na Slovensku odrádza toľko okolností ako asi málokde.