Buďme veselého ducha. A radostného. A nevravme si, že ide o všetko. Potom je totiž všetko dovolené.

Bývalý politik a aktivista Jan Ruml to vystihol presne: Ruku českého voliča, ktorý v druhom kole definitívne rozhodne o novom prezidentovi, by mala viesť predovšetkým pozitívna emócia.
Nádej.
Do hry však predsa len vstupujú aj negatívne motívy. Želanie či dokonca obava, aby nevyhral ten druhý. Kým po prvom kole zapôsobila priam euforicky reálna šanca, že na Pražskom hrade môže nastať zmena, nekultúrna beseda v súkromnej televízii vrátila do hry suverénneho Zemana.
Je to však skôr iba pocit odvodený od kriku a pískania vyburcovaného publika. Možno je dobre, že tento krik prebudil stúpencov zmeny a nenechal ich zadriemať v domnení, že je všetko na dobrej ceste. Aj bez ich hlasu.
Predstava nesmierne vyrovnaného a tesného súboja môže zmobilizovať nevoličov Zemana, aby sa stali voličmi Drahoša. Slovníkom chemika (aby sme boli aktuálni) – bude kľúčovou reakciou pre rovnováhu síl.