SME
Piatok, 9. december, 2022 | Meniny má Izabela

Na ruskú ruletu s dopingom doplácajú športovci

Bývalý minister Mutko je za dopingom, dnes je z neho vicepremiér.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Poslednú disciplínu poslednej zimnej olympiády v Soči, biatlonovú štafetu vyhrali Rusi v zložení Alexej Volkov, Jevgenij Usťugov, Dmitrij Malyško, Anton Šipulin.

Napriek tomu sa usporiadateľská krajina nestala najúspešnejšou. Boli to opäť Nóri pred Kanadou, USA a Ruskom, hoci rozdiely neboli veľké. Hrdina zo Soči Šipulin do Pjongčangu nepôjde. Dobehol ho doping, ruská vrchnosť.

Keď padol Berlínsky múr, športový svet, minimálne ten olympijský, si naivne myslel, že politicky motivovaná honba štátov stať sa najúspešnejším patrí minulosti. Medzi Coubertinovými nápadmi bol aj taký, ktorý chcel verne kopírovať antiku – vyhral legendárny Milón z Krotónu, čiže po novom trebárs šprintér Thomas Burke z USA.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dekorovanie víťazov s hymnou a vlajkou však bolo až od roku 1924 v Paríži. „Národná bitka“ víťaznej politiky prvý raz mocne zarezonovala v nacistickom Berlíne 1936.

Je tu zas: súboj Východ - Západ

Sovietsky zväz vstúpil na olympijskú scénu v roku 1952 a súboj Východ – Západ sa spustil. Niežeby sa pred týmto dátumom športovci nepotužovali prípravkami, ktoré dnes považujeme za doping. Išlo však o osobné ambície. Doping - či už priamo riadený štátom (Východ), alebo „iba“ tolerovaný vysokými predstaviteľmi (veľké západné krajiny) je najmocnejšia bomba v boji za národnú prestíž i veľké prachy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Rusko sa dostalo v poslednom desaťročí na čelo dopingových podvodov. Pred Nemecko i tajuplnú Čínu. Ide zrejme o najväčšie svinstvo moderného športovania, dopovanie riadil priamo štát.

Fígeľ ruského výškara Jurija Stepanova, ktorý si odrazovú tretru „podkul“ hrubou podošvou a prerušil v roku 1957 štyridsaťštyriročnú šnúru svetových rekordov Američanov či tlačidlo na korde päťbojára Borisa Oniščenka na olympiáde v Montreale, sú folklórom.

Výmyselník stlačil namontovaný gombík a bol zásah, aj keď nebol. Až sa mu jeden z Britov očividne úmyselne uhol a aj tak sa rozsvietilo – bod.

Pred dvoma rokmi zverejnil praktiky Rusov priamo bývalý šéf antidopingového laboratória v Moskve Grigorij Rodčenkov. Najskôr bol akože bonzák, potom sa pomaly dostávala pravda von. Aj Vladimír Putin povedal: „Je to naša chyba. Treba to povedať na rovinu a priznať si to.“ Pravda, úlohu štátu poprel, iné sa od 99 percent politikov tejto planéty pri maléroch ani čakať nedá.

Kopanec do výšin

Rodčenkov označil za jednu z najhlavnejších postáv pásovej výroby dopingových medailistov vtedajšieho ministra športu Vitalija Mutka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dôverník prvého muža Kremľa prácu tajuplných laboratórií najmä v olympijskom Soči opatrne priznal. Sľúbil generálny očistec a stal sa podpredsedom vlády i šéfom organizačného výboru tohtoročných futbalových MS v Rusku.

Tomu sa povie kopanec do výšin!

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia

Také jednoduché to nebude.


8 h

Možno by pomohlo, keby vystúpil Vilo Rozboril.


8 h
Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso.

Vatikánske archívy ukazujú zhrozenie z Tisa aj zvrátenosť Vojtaššáka.


10 h
Nataša Holinová

Dobrou správou je, že Matovičovo zhabanie auta sa medzi návrhy nedostalo.


11 h
SkryťZatvoriť reklamu