Autorka je sociologička
„Ktorí prehrávajú?“ opýtala som sa otca na futbalovom štadióne. Nevedno, prečo ma vzal so sebou. Buď zabudol, že som malé dievča, alebo podvedome predbehol dobu a bolo mu to jedno.
Otrávene sa ku mne otočil od vzrušenej debaty s kamarátmi a ukázal na hráčov v modrých tričkách „To sú naši. Vyhrávame.“ „Tak ja budem držať tým zeleným,“ povedala som nadšene. „Nebudeš. Nie sú naši!“ „Ale oni to potrebujú,“ povedala som, „lebo keď prehrávajú, sú slabší. Slabším musíme pomáhať, musia sa vyrovnať, aby ich nemohli biť,“ a zakričala som tenkým hláskom ,Zelení, do toho!‘.“
Chlapi naokolo pozreli zhora na mňa ako na Gullivera v krajine Brobdingag a potom na otca. Veď bol predsa ich napriek tomu, že bol známy spisovateľ. Otec od hnevu očervenel „Vyhrávať sa musí. Vždy niekto prehrá a niekto vyhrá. Viac nech ťa nepočujem.“
Chcela som mu vysvetliť svoj koncept mierového spolužitia futbalistov, prípadne aj svetového mieru, ale len čo som otvorila ústa, povedal: „Už aj sa ber domov!“
