S Milošom Zemanom ostáva v českom prezidentskom úrade aj vulgarizácia politiky, svojvôľa a redukovanie zahranično-politického rozhľadu na anekdoty, ktoré by inšpirovali aj Donalda Trumpa.
Ak by bol český volič hľadal hlavného hrdinu pre ľudovú komédiu, kde absurdita, primitívny situačný humor a neohrabanosť povýšená na cnosť je žiadaná kvalita, tak by voľby splnili svoj účel.

Lenže Zeman vyhráva v regióne, kde Viktor Orbán demokraciu už dávno len simuluje a mení svoju krajinu na režim putinovského typu, kým Poľsko sa Maďarskom dlhodobo inšpiruje.
Toxický účinok Zemanovho víťazstva je znásobené Andrejom Babišom v premiérskom kresle.
Tomu, že by Zeman mohol byť Babišovou protiváhou alebo naopak, neveria azda ani tí, čo Zemana volili. Vlastne protiváhu asi ani nechceli.
A tak sa politik s jasnou európskou orientáciou bez nástreku xenofóbie stáva ohrozeným druhom vo Visegráde. A tento trend zas ohrozuje samotné demokratické inštitúcie.