Autorka je učiteľka slovenského jazyka a literatúry na 2. stupni základnej školy a bývalá odborná referentka ministerstva školstva pre slovenský jazyk a literatúru v rokoch 1996 - 1999.
Už dlhé desaťročia sa v slovenskom základnom školstve využíva model, v ktorom sú všetci žiaci od 1. až po 9. ročník vzdelávaní podľa rovnakého učebného plánu a učebných osnov.
Opozícia žiada zastaviť kvóty na gymnáziá kvôli chaosu s prihláškami Čítajte Existujú síce plány s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov, ale tie sú určené pre talentovaných žiakov. Renomovaná slovenská metodička sa vyjadrila, že len školské systémy, ktoré venujú dostatočnú pozornosť slabo prospievajúcim žiakom, majú šancu byť úspešnými.
Výsledky medzinárodných štúdií dokazujú, že práve v tejto oblasti je potrebná systémová zmena v slovenskom základnom školstve.
Navrhovaný program Učiace sa Slovensko predpokladá, že každý žiak bude vzdelávaný podľa individuálneho plánu šitého na mieru. V praxi je však nerealizovateľný. Keďže učiteľ na 2. stupni základnej školy učí denne aj viac ako 60 žiakov, nie je reálne a mysliteľné, aby si každý deň pripravoval individuálny plán pre každého žiaka šitý na mieru.
Okrem toho sa na 2. stupni základnej školy stretávajú žiaci s rôznymi stupňami vedomostí a hlavne žiaci, ktorí v 4. ročníku majú trojky a dokonca štvorky na vysvedčení, nemajú šancu na 2. stupni ZŠ dosahovať dobré výsledky, strácajú motiváciu a nerozvíjajú svoje vedomosti a zručnosti.
To dokazujú aj výsledky medzinárodnej štúdie PISA, kde až tretina 15-ročných žiakov nedosahuje ani 1. stupeň čitateľskej, matematickej aj prírodovednej gramotnosti.
Delené školy
Preto by stálo za zváženie, či sa nepoučíme od našich nemeckých susedov, ktorí dosahujú v štúdiu nadpriemerné výsledky vo všetkých troch sledovaných oblastiach.
V Nemecku sa už od 5. ročníka diferencuje vzdelávanie podľa dosiahnutých výsledkov žiakov, ktorí pokračujú v štúdiu podľa rôznych učebných plánov aj učebných osnov na troch typoch škôl.
