nenie na negatívne skúsenosti s Mečiarom a jeho nadanie predstierať ústretovosť na rokovaniach. Slovenský premiér totiž s opozíciou doteraz rokoval iba vtedy, keď si nevedel rady s koaličnými partnermi a potreboval, aby niektorá z politických strán "zabrala".
Opatrnosť a prezieravosť sú správne. Hystéria a mystifikácie sú nezdravé. V. Mečiar požiadal J. Čarnogurského o stretnutie v situácii, keď sa zo zahraničia množia signály, že SR nebude vinou progresívne sa zhoršujúcej politickej situácie prijatá do NATO a EÚ. Zodpovednosť za to nenesie nikto iný ako súčasná vláda na čele s premiérom Mečiarom. Západné krajiny mu to aj dávajú pocítiť, či už oficiálnou (demarše) alebo neoficiálnou (vyjadrenia nemenovaných diplomatov pre tlač) cestou. Dá sa usudzovať, že Mečiar sa k rokovacej iniciatíve odhodlal práve pod tlakom medzinárodného spoločenstva, ktoré mu dalo jednoznačne na výber: Buď chceš priviesť SR do klubu demokratických krajín, alebo budeš vládnuť tak ako doteraz.