Znakom slobodných volieb je, že s ich výsledkom je veľká časť verejnosti nespokojná. A tak to má byť. Pretože jadrovou funkciou demokratických volieb nie je výber „najlepšieho“ kandidáta. To je hlboké nepochopenie zo strany kritikov, ktorí demokracii vyčítajú početné víťazstvá mizerných kandidátov.
Nie, v demokracii ide o zaistenie realistickej možnosti výmeny mocenského hegemóna. Inými slovami, nie je nič úžasné na víťazstve Donalda Trumpa, ale porážka vysoko favorizovanej „proestablišmentovej“ kandidátky Hillary Clintonovej je krásnym dôkazom o funkčnej demokracii v USA.
Potom sú však krajiny, ktoré si hovoria demokracie, realizujú aj volebný rituál, ten má však vopred daný výsledok. Na výhru Vladimira Putina v ruských prezidentských voľbách bol kurz 1,02 v čase, keď ešte ani neoznámil kandidatúru a dnes by proti nemu nikto príčetný nestavil ani kopejku. Tým je o demokracii v Rusku povedané všetko.
