Jedno treba Robertovi Kaliňákovi uznať. Dobrých desať rokov dokázal so solídnym úspechom maskovať svoju pravú podstatu a hrať rolu sympatickej tváre Smeru, pestovať neformálne vzťahy s novinármi. Mal na to také vlohy, že si viacerí mysleli, že minister vnútra niekedy aj neklame.

Ale ako nás učia poklady ľudovej slovesnosti, každý pohár raz pretečie, krčahu sa ucho odtrhne, kto pridlho kope jamu, sám do nej nakoniec spadne a aj na Kaliňáka sa niekde varí voda. Pretože jeho blúznenie v kauze údajných faktúr za „súkromné lety“ prezidenta Kisku už v absurdite dosahuje mieru, ktorej bol u nás historicky schopný azda len Vladimír Mečiar.